Čo je to strach ? Spracujte svoje strachy a začnite žiť život o ktorom ste doposiaľ snili. Aby sme si mohli povedať o strachu, musíme si povedať niečo k nášmu egu. Ego je tu myslené ako osobnosť človeka, jeho usporiadaní a povahových rysov. Strach je prvým z obranných mechanizmov ega. Ego má jednu a vlastne hlavnú úlohu. Udržať svojho majiteľa v bezpečí. Ego má v ruke vždy niekoľko a viac obranných mechanizmov. Jeden z nich a to najdôležitejších a najsilnejší, ktorými nás ovláda a často manipuluje s nami, sú práve strachy. Strach je pre nás len pocit, ktorý sa v nás odohráva odohráva a ktorý je však rovnako silný, ako keby o život skutočne šlo. Strachy môžeme rozdeliť na pozitívne a negatívne. Tie prvé nás chránia, aby sme si nič naschvál neurobili/samovražda/. Tie druhé negatívne patria všetky ostatné strachy, ktoré sa priamo netýkajú holého života. Skôr nám bránia a v raste a v posune a zamedzujú niečo v našom živote zmeniť. Práca so strachom je prevažne veľa o logickom a rozumovom myslení. Ego sa drží len tých vecí, ktoré sú mu k úžitku a ktorému slúžia a skrz neho majiteľa ovládať. Pokiaľ sa naučíte spôsob, ako egu vysvetliť strach, prestane to byť preňho zaujímavé.

Strachy– Predstavte si, že strach je, akože pŕhľava. Každá pŕhľava má svoju časť nadzemnú i podzemnú. Rovnako to má strach. Má dva časti. Jedna časť je vedomie, druhá časť podvedomie. Z týchto dvoch častí sa skladá ľudská psychika. Vedomie je 10 % a podvedomie je až 90%. Strach vo vedomí je to, čo si často uvedomujete. Prezentuje sa, ako ho dobre poznáte. Strach v podvedomí má, ale inú podobu. Tú si však neuvedomujeme, a kvôli tomu nemôže dochádzať k jeho liečeniu. Otázka; Čoho sa najviac bojím ?; a menujte 10 vecí, budete pracovať so svojím vedomím, v ktorom budete premýšľať a hľadať svoje strachy. Práca so strachmi vo vedomej rovine však nie je užitočná a nijako zvlášť účinná. Rovnako ako práca s pŕhľavou nad povrchom. Pokiaľ ju budete trhať, lupene, alebo ju vytrhnete nad zemou, na chvíľku sa jej zbavíte, ale zanedlho vyrastie ešte väčšia a v plnej sile, než bola predtým. Presne takto funguje i práca so strachmi. Pokiaľ budete riešiť strach vo vedomej rovine, bojovať s ním, ignorovať, či ho inak zaháňať, tak zmizne. Len ho posunúť v čase do ďalekej budúcnosti a znovu k nemu dôjdete.

Kde sa rodí strach– Koreň strachu vzniká v hodne skorom detstve a je to vlastne najzásadnejšia energia výchovy/spôsob rodičov, ich princípy a hodnoty/, ktorá vám bola predkladaná a pod vplyvom v ktorom ste sa formovali. Väčšina máme jeden, či dva hlavné korene strachu, na ktorých sa potom s odstupom času a novými skúsenosťami nabalili ďalšie strachy, ktoré nás trápia. Môžete si rozširovanie strachu predstaviť ako snehovú guľu. Najskôr je malinká, nevenuje jej nikto pozornosť, veď nikomu neubližuje, no keď ju časom pustíme z kopca, začne narastať a nabaľovať si na seba ďalšie hromady snehu. Bude tak veľká, že už vás nenechá ju neriešiť. Takto presne funguje strach. Pokiaľ sa dieťaťu nepomôže strach odstrániť v detstve, zostáva v ňom a vplyvom skúseností a udalosti, ktoré sa mu dejú, a tak sa zväčšuje a nabaľuje. Až tak moc, že potom ovplyvňuje mnoho životných situácii a etáp v keď bude dospelé. napr; malé dieťa sa v detstve bojí mačiek, keď sa jeho strach uchopí a nikto mu nepomôže ho spracovať, v dospelosti to môže dôjsť do bodu, keď bude mačky vyložene neznášať.

Aké sú najčastejšie korene strachu– 1/Strach zo zlyhania, zo straty kontroly z nemilovania. Dieťa sa narodí do rodiny, ktorá má predstavy o tom, čo z neho vyrastie, ako sa bude chovať, prejavovať, akú povahu a vlastnosti bude mať. Rodičia dieťaťa na základe svojej predstavy ho vychovávajú a nasmerujú ho k tomu. Ak je rodič úspešný podnikateľ, tak chce, aby jeho potomok bol úspešný ako on. Bude klásť dôraz na to, aby jeho dieťa nezlyhalo/to platí aj u športovcov/. No ak v nejakej oblasti v živote zlyháva, tak rodičia sa na neho v dobrej viere zamerajú a chcú mu pomôcť. Vysvetľujú, učia ho, snažia sa, aby dieťa lepšie chápalo. Zariadia mu doučovanie, či prestížnu školu. Dieťa má učiteľa, ktorý vie… Rodič dieťaťu za zlú známku zväčší trest, alebo mu dá odmenu za lepšiu známku. Všetko sa bude podriaďovať tomu, ako to majú v hlave nastavené rodičia, ktorí sú nastavení, vždy na najlepší výkon. Aj keď sa moc snažia, dieťa cíti, že nie je dosť dobré. Ak zlyhá, tak zažíva hanbu a bezmocnosť. Bojí sa zlyhať, a ak rodičia ho tlačia, že musí byť najlepšie. V horšom prípade ho trestajú, vyčítajú, emočne vydierajú, či mu inak ubližujú, a to zákazy a pravidlá. V tú chvíľu sa honba za výkonom nestáva motiváciou, ani niečím, po čom dieťa túži, ale je to preňho desivá nočná mora, ktorá je strachom zo zlyhanie. Pokiaľ vaše dieťa zažíva pocity zlyhania, hovorte s ním o tom, naučte ho chápať, že je to v poriadku, že tomu rozumiete, ako sa snažilo. A vysvetlite mu, že zlyhanie je prirodzenou súčasťou života. Niekedy sa to však stane, veď na základe chýb sa človek učí, a hlavne, že človek právo zlyhať. Pokiaľ sa však budete snažiť dieťa zachrániť a zlyhaniu predísť, vytvoríte v ňom koreň; strach zo zlyhania. Pozrite sa na toto dieťa ďalej po časovej ose. Dieťa má strach zlyhať, ide do škôlky, vie viac ako ostatné deti, no pokiaľ stretne dieťa, ktoré vie viac, než ono, začne mať z neho strach, bude sa mu vyhýbať, nebude sa chcieť s ním kamarátiť. To druhé dieťa ho vlastne ohrozuje tým, má v jeho blízkosti strach zo zlyhania a zrovnávania.

Dieťa starne a dospieva– Nastúpi do školy, bude sa snažiť dobre učiť, mať samé jednotky, aby potešilo svojich rodičov. Rodičia sa s ním budú učiť dlho, nedoprajú mu pocit voľnosti, slobody z obavy, aby nezišlo z cesty. Budú ho tlačiť, a vekom viac a viac, chcú aby mali samé jednotky a po zlyhaní sa dieťa začne báť chodiť do školy, bude mať strach z písomiek, strach, že to nezvládne, čo si pomyslia druhí, a že doma mu vynadajú. Na základe toho strachu a pocitu bezmocnosti, ktoré bude cítiť, môže utiecť do problematického chovania, alebo naopak sa stiahnuť do ústrania, do introverzie, pokiaľ to v sebe vzdá. Začne mať strach, že ho vyčlenia z kolektívu, že ho nikto nemá rád, že nie je dosť dobrý. Keď vychodí školu a nastúpi do práce, určite bude skvelý, ochotný a pracovitý zamestnanec, pokiaľ však firma nebude jeho. Má však v sebe strach zo zlyhania a preto bude vytvárať veľký tlak na iných ľudí. Chce, aby ľudia pracovali lepšie a mali lepšie výsledky. Ľuďom sa pod takým šéfom nebude dobre pracovať. Jeho veľké zameranie na výkon kvôli strachom, že zlyhá, že mu nedovolí vidieť trápenie druhých. začnú ho ohovárať a on vytvorí ďalšie strachy, podrazia ho, okradnú, klamú, a koreňom je opäť strach zo zlyhania. Keď sa už ako dospelý ožení, vydá, tak bude sa opäť snažiť, aby bol dobrý/á-aby postaral o rodinu, a nakoniec, keď bude mať dieťa, tak rovnakým spôsobom, ako jeho rodičia ho tlačili, aj on bude tlačiť na svoje dieťa, lebo to inak ani nevie.

Skupiny strachov- 1/Opodstatnené a prenesené strachy- Sú také strachy, ktoré vznikli na základe skorších skúseností, tých sa v prítomnom okamžiku bojíme. Platia tu rovnaké podmienky a pravidlá pre strach, ako v minulosti, tak i v prítomnosti. Pretože sa skúsenosť v minulosti opakovala viackrát. napr; už niekoľkokrát vás vo vzťahu podviedol partner; Máte strach, ž to urobí znovu; Váš partner často chodí opitý domov. Máte strach, že sa znovu opije. Odstavené strachy sú najsilnejšie strachy, ktoré však vždy môžeme liečiť. 2/Prenesené strachy– Sú také strachy, keď skúsenosť zo strachu a ich zážitkom však prebieha maximálne 1x za život, ale my sa toho zážitku bojíme tak moc, akoby sa nám stával minimálne 10x za týždeň. Je typické, že takáto skúsenosť môže byť roky stará, ale pre nás je stále intenzívna. Napr; Žena mala rakovinu pŕs, s ktorou dlhú dobu bojovala, ale vyliečila sa. Budúcnosti sa táto žena stále bojí, že sa jej rakovina pŕs vráti, hoci od liečenia uplynulo 10 rokov. Prenesený strach je teda skúsenosť z jedného zážitku, ktorý sme si ho nedokázali správne pracovať, vysvetliť, alebo ktorý nám nebol úplne správne vysvetlený a zanechal hlbokú stopu, ktorú máme z predstavy o našom zlyhaní a neschopnosti. Prenesené strachy vo vás môžu vzbudzovať veľmi nepríjemné, až zvieravé pocity, ktoré nás ovládajú, v myšlienkach si môžete tvoriť katastrofické scenáre. 3/Fiktívne strachy– Sú také, ktoré nie sú založené na žiadnej skoršej skúsenosti, ani udalosti. Sú len vo vašich predstavách a strachov a ich myšlienkach. Sú založené na tom, že by sa určitá situácia niekedy mohla stať i keď sa doposiaľ nestala. Čoby, keby, akoby, prečo by-ale pôvod týchto úvah nie je skutočný. Často sú to strachy, ktorými vás rodičia strašili v detstve, keď vás niečo chceli naučiť, alebo ochrániť. Ich autentičnosť však nie je skutočná. Napr; V autobuse idete na čierno, ale ešte vás nikdy nikto nechytil. Predstava strachu však vsúva do hlavy myšlienky, že sa to môže stať, je to reálne. Máte strach, že vaše dieťa vychováte zle. Bojíte sa, že zlyháte ako rodič, ale mohlo by sa to stať, je to úplne fiktívny strach.

Traumy– Vypadajú v prvotnom skúmaní a premýšľaní ako strachy a my cítime voči nim rovnaké pocity, často majú podobné, či rovnaké korene, ovládajú nám život ako strachy, ale aj tak sa od strachu líšia a to v hĺbke, intenzite prežívania, dátumom vzniku a koreňom. Trauma vzniká v detstve a to vo veku o až 8 rokov. Na traumatickú skúsenosť sa nabaľujú strachy, ktoré vo finálnej podobe v dospelosti vyzerajú ako strachy. Aby sa trauma vytvorila musia sa odohrať dve veci a dve pravidlá. 1/Prebehne emocionálne znehodnotenia dieťaťa- 2/je prítomný pocit bezmocnosti. Ak sa toto stane v jeden okamih, urodila sa trauma. Deti do 8 rokov nemajú kognitívne, teda logické myslenie. To sa tvorí až po 8 roku života. To znamená, že nad vecami premýšľa nad nimi podľa toho, ako sa v danej situácie, veci, či osoby cíti. Majú emocionálnu pamäť, ktorá sa samozrejme na prvý pohľad vôbec nelíši od logického uvažovania. Pokiaľ sa 3-4 ročné dieťa stratí v obchodnom dome a keď zistí, že sa stratil , ide okamžite do pocitu paniky. Z paniky ide do obrovského zúfalstva, plaču a ľútosti. Prežíva pocit opustenosti a zrady, a to preto, že ešte nemá rozumové myslenie, ktoré by mu povedalo; To je v poriadku, mama ťa neopustila, len zašla za roh a ty si ju nevšimla; a prežíva túto situáciu  bezmocne a bezradne. Pokiaľ by mu však mama ešte aj vynadala; Ja som ti hovorila, máš sa ma držať a nikam neodbiehaj, dobre ti tak ;a tým by bola splnená i podmienka/emocionálne znehodnotenie/ a trauma z opustenosti a samoty by bolo na svete. Potom v dospelom veku sa takéto dieťa báť hocikedy, keď ucíti, že ho niekto chce opustiť, keď mu hrozí riziko samoty. Takto vytvorená trauma ovplyvní celý jeho dospelý vek.

Strachy odlišné od ostatných/získané pri pôrode/– Strachy, ktoré sú odlišné od ostatných, sú tie strachy, ktoré sa získajú pri pôrode a ktoré nemôže ovplyvniť maminka, ani dieťa. Existujú štyri rôzne štádia pôrodu, v ktorých môže dieťa získať strach, čo je pocit bezmocnosti, voči situácii, ktorú nemôže ovplyvniť a ste len vo vleku udalostí. 1/Štádium– Vzniká vo chvíli, keď si dieťa v pohode práve v plodovej vode. Pôrod ešte nezačal, ale keď sú do matky dávané cudzie látky/lieky/ktoré utišujú bolesť, ovplyvňuje to plodovú vodu takým spôsobom, že sa pre dieťa energetický znečistí a to začne na dieťa pôsobiť rušivým spôsobom. A keď sa dieťa nemôže brániť, a nemôže urobiť nič, aby sa z tejto vody dostalo, začne mať vízie, obrazy rôznych bytostí, príšer a cíti sa bezmocné. Musíte si uvedomiť, že dieťa sa po prvý raz v živote stretne s niečím, čo ovplyvní jeho prežívanie a emócie a dostáva veľký stres, takže jeho nervový systém sa s takou situáciou nevie vyrovnať. V neskoršom veku dieťaťa sa takto vzniknutý problém u pôrodu prejavuje ako strach z rôznych hadov, hmyzu, bubákov, démonov, strach z vody, z potápania, či strachu z hlbín. 2/Štádium-Nastáva vo chvíli, keď plodová voda je dávno preč, na dieťa sú vyvíjané tlaky a šťavy pôrodných ciest, ale matka ešte nie je otvorená natoľko, aby dieťa vedelo, kam ísť. Naviac všade je tma, pocit ľahkosti bytia vďaka plodovej vode je preč. Bolo zvyknuté plávať vo vode, v  príjemnom, teplom, bezpečnom prostredí a naraz je všetko preč. Nervová sústava dieťaťa vyvoláva pocit, že je úplne  bezmocné; nemôžem to zmeniť, nič urobiť, neprestane to; kvôli komplikácii v tejto fáze sa teda hlásia strachy; zo smrti, tmy, klaustrofóbie/uzavretý malý priestor/ strach, že to nezvládnem, že to nikdy ani neskončí. v dospelosti sa takéto strachy prejavujú ako pocit bezmocnosti, strach, že to nebudem mať pod kontrolou, že mi niečo hrozí. 3/Štádium– Nastáva vo chvíli, keď je už matka otvorená a dieťa vie kam ísť. Derie sa von a v podstate bojuje o svoj holý život. Nechce byť pod takým tlakom a mať zvieravé pocity. Začína vzájomná spolupráca, ktorá je založená na súhre dieťaťa a matky. Toto štádium je najdôležitejšie v bode, keď už má dieťa hlavu von. Tým, že po celú dobu bolo od gravitácie chránené, plávalo si v bezpečí vo vode je preňho táto gravitácia novou vecou a nevie, čo to je. Hlavička je ťahaná silou zeme dole, a to je pre dieťa, ktoré nikdy tento pocit nezažilo, veľmi ťažký a nepochopiteľný stav bolesti a tlaku. Cíti, že niečo jeho hlavu tiahne dole, zatiaľ jeho telíčko je stále ešte od gravitácie ochránené tým, že je v matke. Má pocit, akoby sa roztrhlo. Pokiaľ sa pôrod v tejto fáze zasekne, alebo sa niečo stane, dieťa sa začne cítiť bezmocne voči tlakom gravitácie, ktorá ho ťahá dole. V budúcnosti sa táto fáza prejaví u dieťaťa ako strach z výšok. Ďalej môže nastať strach zo spolupráce s rodičom, a má pocit, že s ním nikto nekomunikuje, že chýba spolupráca, tak v neskoršom veku nemá dieťa potrebu sa zverovať svojmu rodičovi, pretože mu neverí. Ešte jeden problém môže nastať v tejto fáze pôrodu a to, ak má dieťa omotanú pupočnú šnúru okolo krku, ktorá ho zviera, sťahuje a dusí, a kvôli komplikácii sa pôrod spomalí, či zastaví, dieťa začne mať pocit bezmocnosti, pretože ho čosi zviera na krku a to je preňho veľmi nepríjemné vznikajú strachy typu; Nemôžem sa nadýchnuť, slobodne a voľne dýchať, niečo sa mi stane, udusím sa;

Štvrté štádium– Prichádza vtedy, keď je dieťa už von, a po pôrode ho odnesú, okúpu, odmerajú, a vtedy stráca energiu, ktorú pozná, a to od matky a otca. Najdôležitejšia po pôrode je prvá pol hodina kontaktu dieťaťa s matkou, a to tak, že sa dieťa hneď, keď ho okúpu, odmerajú, priložia k matke, a nechajú aspoň polhodiny s ňou, tým sa vytvorí veľmi pevná väzba, emočné prichytenie medzi matkou a dieťaťom. Keď sa naraz ocitne v rukách cudzích ľudí z ktorých idú nejaké emócie, nálada a energie, ocitá sa bezmocné voči opustenosti, samote a prázdnote. A toto sa v neskoršom veku prejaví, ako strach z opustenosti, zo samoty a z cudzích ľudí a potom sa často pýta; mama, otec, máte ma radi ?

A čo cisársky rez ? Je akt u ktorého vznikne tiež pocit bezmocnosti a strachu, že to nezvládnem, že na to ja nemám. Ľudia, ktoré rodia cisárskym rezom, vzdávajú veci predčasne, než dôjdu do cieľa. Prečo ? Predstavte si dieťa, ktoré bojuje o svoj život, sú naňho vyvíjané tlaky, sťahy pôrodných ciest, dieťa sa snaží, bojuje a naraz šup a je vonku. Nechápe, čo sa deje, nevie o čo ide, čo sa stalo. Tak moc sa snaží, chce si vybojovať život na slnku a naraz niekto rozhodne za neho. Potom v neskoršom veku majú problém doťahovať veci dokonca a aj pred koncom to vzdajú. Tak nejako v sebe majú pocit, že aj keď sa budú snažiť, ako sa budú snažiť, ako chcú rovnako to nezvládnu, a rovnako na to nemajú. Naopak však cisársky rez zachránil veľa životov ako detí, tak aj ich matiek.

Rovnica strachu, alebo ako vzniká strach– Myšlienky- Pocity/emócie/- Fyzické telo-Reakcia človeka navonok-Túto rovnicu si zapamätajte, bude pre váš život veľmi dôležitá, a vďaka nej pochopíte, ako skutočne vzniká strach, ako sa vyvíja a transformuje. 1/Myšlienky– Strach sa najprv objaví v podobe myšlienky, že začnete nad ním premýšľať. Tu a tam strach vyskočí, vynorí sa, v nepravidelných  intervaloch. Strach a myšlienka sa v našej mysli začne rozvíjať, pridávate rôzne detaily a až z toho začne vznikať katastrofický scenár. Ten je založený na predstavách, čo všetko by sa mohlo stať, a tento scenár človeka pohltí. Aj keď to všetko vyzerá v mysli desivo, tak strach sa vo vašej mysli objavil preto, aby vás ochránil. Ale, keď v mysli vidím, že sa môjmu dieťaťu, partnerovi, môže niečo stať, vzniká u vás veľký katastrofický scenár.

2/Emócie– Ak sa v našej mysli objaví strach a jeho myšlienka, okamžite sa naše telo zaplaví emóciou, či pocitom, ktorý táto myšlienka vzbudí. Pocity môžu byť rôzne, a to od agresii zlosti, a zúrivosti cez pocit, napätie, úzkosť, paniky, neschopnosti, a to, že v seba neverí. Pocity, ktoré sa objavujú na základe strachu sú veľmi nepríjemné a človek sa snaží ich zahnať preč, lebo sa bojí o tento stav, keď sa zasekne takto v prítomnosti aj dlhšie. Keď sa strachy opakujú pravidelne, zosilňujú bezmocnosť, ktorá jedinca úplne; uväzní;

3/Fyzické telo– Na emócie samozrejme reaguje i naše fyzické telo. Môže sa nám stiahnuť žalúdok, hlava, bolieť brucho, môžeme zvracať, mať zrýchlený tep, zle sa nám dýcha. Telo reaguje, že sčervenie, plačom, nespavosťou, nechutenstvom, a reakcia tela býva veľmi silná. Väčšina ľudí cíti prejavy tela, ale môžu aj plakať, byť smutní, ale už si neuvedomujú, že plač a smútok, ktoré cítia, mohol to vyvolať strach riešený pred časom. Berte svoje telo ako radcu, pomocníka, kamaráta a naučte sa ho poslúchať.

Ako pracovať s deťmi, ktoré majú strach-Pokiaľ zistíte, že sa dieťa bojí úplne iných vecí, než sa bojíte vy, popremýšľajte, ako sa k tým veciam, či situácii, staviate vy. Ako voči nim jednáte a čo v tej chvíli robíte. väčšinou sa stáva, že úzkostné, či opatrné chovanie rodičov spôsobuje úzkostné chovanie v deťoch, ktoré si potom na základe týchto neustále sa opakujúcich emócii vytvorí strach. napr; Dieťa má strach s pavúkov a aj vy sa bojíte pavúkov- vaše dieťa sa bojí psov, či veľkých zvierat a vy psov nebojíte, ale máte ich radi. mohli sa stať dve veci; Dieťa sa mohlo začať báť psov kvôli negatívnej skúsenosti a to získané na vlastnej koži, keď mohol po ňom nejaký pes vyjsť. Keď dieťa upozorníte, že psa nesmie hladiť, že ho nepozná, mohol by ho uhryznúť, je skôr úzkostné, a potom si to dieťa vysvetlí, preloží a naučí sa vnímať ako strach voči psom. Ak sa dieťa veľmi bojí, urobte jednu dôležitú vec. Strach mu schváľte, áno musíte mu schváliť, že sa bojí a povedzte mu; Ja ti rozumiem, že sa toho musíš báť a je v poriadku, že sa bojíš; Práca s detskými strachmi býva zaujímavá tým, že veľmi nevinná a jemná. Dieťa spolieha na vás, že mu pomôžete, že ho naučíte a že ho ochránite. Ukážte mu však a naučte, že si zvládne pomôcť aj samo, že má to vo svojich rukách a že vy tam budete vždy, keby si nevedelo rady. Naučte ho, že vždy strachy sú riešiteľné a človeku pomáhajú, potom v dospelosti nebudete mať problém sa pre niečo rozhodnúť.

Na záver- Strachy– Tak závažná vec ovládajúca človeka celý život, znemožňuje urobiť čokoľvek. Tieto paralyzujúce a stresujúce kvôli pocitom, ktoré sa pri nich rodia. Strachy ako symbol desov a starostí, ktoré nemajú konca. Strachy ako zánik a prepad do temnoty za ktorými nie je cesta von. Takto to vníma veľa ľudí svoje strachy, s ktorými si nevie rady. Ja pevne verím, že ste si pomocou tejto knihy, článku urobili na svoje strachy už iný obrázok, že ste ich pochopili, prijali a spracovali. prajem vám, nech vás strachy ukážu cestu plnú lásky, uvoľnenosť, pohodu a vnútorný kľud a mier.