Využitie sledovania srdcovej frekvencie- a to v športe a pri pohybovej aktivite pre zdokonalenie aktívneho zdravia. Táto kniha, článok pomôže začínajúcim trénerom, ale aj rekreačným športovcom. Všeobecná časť- Jedným z najdôležitejších problémom tréningovej praxe je voľba správnej intenzity zaťaženia. Z fyzikálneho hľadiska by sa pri jej kvantifikácii mali využívať fyzikálne jednotky ako watt, alebo rýchlosť behu v metroch za sekundu a pod. Na svalovú prácu, najmä dlhšieho trvania reagujú najvýznamnejšie orgány krvného obehu a dýchania. Pri telesnom zaťažení sa najviac osvedčila srdcová frekvencia. Účelom tejto knihy, článku je osloviť predovšetkým dve hlavné okruhy ľudí. Prvou skupinou sú aktívni športovci výkonostnného a vrcholového športu. Druhú skupinu tvoria ľudia, ktorí veľmi často aktívne pristupujú k starostlivosti o vlastné zdravie či zdravie svojej rodiny, blízkych, alebo sa aktívnemu zdraviu venujú profesionálne. Väčšina ľudí na svete na otázku čo je pre nich najcennejšie odpovedá; zdravie;. Ako všetko vzácne, tak aj o zdravie je treba sa veľmi strostlivo starať.

Primeraná pohybová aktivita– Optimálna pohybová aktivita je pre život človeka rovnako potrebná a dôležitá ako napr; optimálne množstvo a kvalita jedla či spánku- o čom nikto z nás nepochybuje. Každý z nás spí a konzumuje jedlo, no väčšina z vás zabúda sa primerane pohybovať a na jej nedostatok a jej kvalitu najmä s ohľadom na prevenciu vzniku väčšiny civilizačných chorôb a kvalitu života. Často sa v tejto súvislosti hovorí o predĺžení života. Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že nie každá telesná aktivita má iba potitívne účinky pre zdravie, či dosahovanie vysokej športovej výkonnosti. I ona musí spĺňať náročné podmienky najmä ohľadom na zdravotný a celkový stav organizmu daného človeka, druh pohybovej aktivity, jej intenzitu, dobu trvania, skladbu a obsah zaťaženia. V opačnom prípade sa môžu prejaviť aj nežiadúce až negatívne účinky na zdravie. Tak ako je cielená pohybová aktivita nezastupiteľná pre aktívne zdravie, rekreačný, výkonnostný či vrcholový šport by boli bez nej, ako riečne koryto bez vody. Iba zdravý športovec môže dlhodobo dosahovať vysokú športovú výkonnosť. Čím vyššia je stále požiadavka na výkonnosť, tým viac do popredia vystupuje kvalita riadenia a realizácie cielenej pohybovej aktivity t. j. kvality športovej prípravy.

Cielená pohybová aktivita– Je základom pre dosahovanie vysokej športovej výkonnosti z hlavných a nezastupiteľných prvkov aktívneho zdravia. Zvyšovanie športovej výkonnosti je podmienené optimálne riadeným procesom adaptácie organizmu. Kvalitný a efektívny tréningový proces je charakteristický optimálnym zaťažovaním organizmu športovca. Z fyziologického hľadiska je určujúcim prvkom vždy tréningový podnet, ktorý je charakterizovaný najmä svojou intenzitou, objemom a frekvenciou. Vo všetkých prípadoch je dôležité, aby sme využívali čo najefektívnejšie postupy pri realizácii športovej činnosti a aby sme ako tréneri, športovci, alebo športujúci obyvatelia prešli od ich nesledovaní, alebo odhalovaní k ich kvalifikovanému sledovaniu a riadeniu. Len tak ich môžeme lepšie a efektívnejšie využívať vo svoj prospech.

Cieľ pohybovej aktivity– Ak je vašim cieľom pri tréningu rozvíjať určitý druh pohybovej schopnosti, napr; vytrvalosť, zaujíma vás predovšetkým, ako by ste mali správne metodicky postupovať. Aké sú vaše predstavy/plány/o intenzite, objeme a frekvencii podnetov pri tréningu. Efekt vašej činnosti bude závisieť však hlavne od toho, ako kvalitne si postavíme plán svojej činnosti a akú reálne skutočnú intenzitu, objem a frekvenciu bude mať pri realizácii vaša pohybová činnosť. Dominantné postavenie pre dosiahnutie potrebného efektu má intenzita zaťaženia. Rozsah adaptačných zmien organizmu totiž priamo úmerne závisí najmä od intenzity zaťaženia. Za jeden z najvhodnejších parametrov pre sledovanie vnútorného prejavu organizmu sa považuje srdcová frekvenciu/SF/tiež nazývaná ako pulzová frekvencia, či tepová frekvencia.Takéto postavenie získala hlavne pri jej relatívne jednoduchú a ľahko prístupnú registrácia a vysokú výpovednú hodnotu o intenzite, objeme a frekvencii zaťaženia.  Registrovanie a sledovanie SF je možné prevádzať od jednoduchšej palpačnej metódy, ktorá môže byť aj, ale nepresná. Skôr si kúpte Polar Sport Tester, no dnes sú hodinky, ktoré vám ukážu váš tep.

Zdroje energie pre pohybovú činnosť– Aby svaly mohli pracovať, potrebujú energiu. Energiu organizmu vytvára rozličnými spôsobmi, z ktorých každý má svoje špecifické vlastnosti z časového hľadiska a z hľadiska množstva poskytnutej energie. Každý z týchto spôsobov tvorby energie možno samostatne trénovať a dokonca zámerne niektorý z nich vytrénovať na vyššiu účinnosť. Tento jav je jedným z hlavných dôvodov, ktoré vedú k nutnosti ich poznania.

Jednotlivé systémy tvorby energie a ich charakteristika– V organizme sa nachádza látka, ktorá umožňuje svalovú kontrakciu. Táto látka sa volá Adenozíntrifosfát/ATP/. Pri svalovej činnosti sa mení na/ADP/. Energia vzniknutá pri resyntéze/pri rozpoložení/ATP na ADP je potom použitá na svalovú kontrakciu. Zásoba ATP v organizme je však veľmi malá a celkové množstvo energie takto získanej vystačí na približne 1 až 4 sekundy. Je pritom nutné si uvedomiť, že ATP je jedinou látkou, použitím ktorej vo svale nastane kontrakcia. Našťastie existujú systémy, ktoré neustále pretvárajú ADP a udržujú jej množstvo na úrovni,  ktorá svalom umožní pracovať. Prvý z nich je kreatífosfátovým systém, alebo CP systém. CP v organizme zastúpený len vo veľmi malom množstve je schopný transformovať ADP na ATP pomerne veľmi rýchlo. A však v priebehu niekoľkých sekúnd sa všetok premení na kreatín. Zásoba ATP a CP spolu pokryje približne 10 až 20 sekúnd svalovej práce. Obidva systémy hradenia energie/ATP aj CP/prebiehajú bez prítomnosti kyslíka a preto sa táto fáza nazýva- Anaerobná zóna energetického krytia. ATP sa ďalej obnovuje štiepením živín- cukru, tukov, bielkovín. Živiny prijímané v potrave s ostatnými jej zložkami sa ukladajú tak,aby mohli byť účelne využité v metabolizme.

1/Cukry– sú v organizme využité buď ako zdroj energie, alebo je zostatok uložený do zásoby v podobe glykogénu, alebo sa premieňajú na tuky. Energia získaná z cukrov postačí zhruba 1 až 1,5 hodiny športovej činnosti. 2/Tuky- sú dôležitý zdroj energie hlavne pri dlhotrvajúcich zaťaženiach/maratón/a vystačia teoreticky na; nekonečne; dlhú činnosť. 3/Bielkoviny– slúžia ako zdroj energie výnimočne, majú skôr funkciu stavebnú a ich energetický podiel stúpa pri dlhotrvajúcich zaťaženiach a hlavne v období regenerávii síl po pohybovej činnosti. Spalovanie cukrov/glykolýza/, teda tvorba enegie z cukrov prebieha dvoma spôsobmi. Prvý spôsob pri nedostatku kyslíka/anaerobný systém tvorby energie/ a druhý spôsob je za prítomnosti kyslíka/aerobný systém tvorby energie/. Pri nedostatku kyslíka pri spalovaní cukrov dochádza k tvorbe vedľajšieho produktu a ten sa nazýva laktát, voláme ju aj kyselina mliečna. Laktát sa začne hromadiť v krvi a pretože je kyslej povahy, dochádza k narušeniu vnútorného prostredia. nastáva stav, ktorý sa volá Acidóza, a prejavuje sa bolesťami vo svaloch/ľudovo svalovica/

Pohybovú činnosť rozdeľujeme podľa druhu zaťaženia- 1/Rýchlostné zaťaženie s dobou trvania výkonu do približne 15 sekúnd, je to malý laktát- 2/Rýchlostné vytrvalostné zaťaženie s prevládaním rýchlostného zaťaženia s dobou od 15 sekúnd do 45 sekúnd a to anaerobné spalovanie cukrov s vysokou tvorbou laktátu. 3/Vytrvalostné zaťaženie krátkodobé s dobou trvania činnosti do 120 sekúnd, veľmi vysoká tvorba laktátu. 4/Vytrvalostné zaťaženie stredné s dobou trvania činnosti od 2 do 15 minút, stredná tvorba laktátu. 5/Vytrvalostné zaťaženie dlhé s dobou trvania od 15 do 60 minút aeróbne z cukrov a tukov, malá tvorba laktátu. 6/Veľmi dlhé vytrvalostné zaťaženie činnosti nad 60 minút a viac, zdroj tuky, bez tvorby laktátu. Vplyv vonkajšieho prostredia na srdcovú frekvenciu /SF/. Vonkajšie prostredie do značnej miery vplýva na ľudský organizmus. Často dochádza jeho pôsobením ku zmenám vnútorného organizmu, čo sa odráža aj na zmene srdcovej frekvencie. Vplyv nadmorskej výšky na srdcovú frekvenciu. Ľudský organizmus je zvlášť citlivý na zmenu nadmorskej výšky. Vysokohorské prostredie sa prostredím v nížinách líši hlavne rozdielnym parciálnym tlakom kyslíka vo vyššej nadmorskej výške/Vysoké a nízke Tatry, Martinské hole/je parciálny tlak kyslíka nižšší a naopak v nižššej nadmorskej výške je parciálny tlak kxslíka vyšší. Pri rovnakej intenzite zaťaženia je SF v rôznych nadmorských výškach rozdielna. v podstate s nárastom nadmorskej výšky rastie SF/platí iba do určitej hranice nadmorskej výšky/. Zmeny ku, ktorým dochádza vo vysokohorskom prostredí môžeme rozdeliť do dvoch častí. 1/časti organizmus okamžite reaguje na príchod do vysokohorského prostredia. V dôsledku nedostatku kyslíka/hypoxie/sa zrýchľuje dýchanie/hyperventilácia/, zvyšuje sa SF, srdce pumpuje väčšie množstvo krvi za 1 minútu/zvyšuje sa minútový objem srdcový/a tým upravuje prísun kyslíka do krvi na požadovanú hodnotu. 2/časti/po niekoľkých dňoch športovcov/ sa organizmus začína adaptovať podmienky na vysokohorské prostredie. Zvlášť medzi hlavné prejavy adaptácie patrí zvýšená transportná kapacita krvi. Je podmienená zvýšením počtom červených krviniek a hemoglobínu. V tomto dôsledku sa SF postupne znižuje a asi po 3 až 4 týždňoch je organizmus dostatočne adaptovaný.

Minimálne športovanie pre udržanie zdatnosti– Optimálna frekvencia je viac ako 3 x za týždeň. Doba súvislej dlhodobej aktivity by mala byť od minimálne 20 až 25 minút- do 50 až 60 minút. Vykonávajte pohybovú aktivitu súvisle, bez prerušenia/beh, chôdza, výstup na hory/v opačnom prípade sa podstatne znižuje efekt. Po dobu 20 minút je účinnosť športovania spravidla nízka a nad 60 minút sa ukazuje, že jej prínos je optimálny. Ĺudia, ktorí majú zdravotné problémy/berú lieky na srdce/by mali prevádzať cielenú aktivitu až po zhodnotení so svojim lekárom. Ak skutočne rešpektujete zákony prírody, tak ste si vedomí, že ani to najcennejšie čo máte- vaše vlastné zdravie- nie je samo od seba dané, ale je treba sa o neho aktívne starať. Ľudia vo vyššom veku od 65-70 a viac, by si nemali organizmus prepínať vo vysokohorských výškach, nikdy nie rýchle výstupy/keď už najviac do 1000 metrov/nadmorskej výšky, lebo ich SF im nemusí vydržať, radšej mierne roviny s malým prevýšením, či malé kopce pomalou chôdzou.