Táto kniha, článok hovorí o intímnych vzťahov medzi mužom a ženou. Sexualita vonkoncom nie je to najdôležitejšie v našom živote, ale inými slovami- sexualite treba však dať primerané miesto v našich životných vzťahov a postojoch. Pohlavná láska človeka, z nej vyplývajúce sexuálne potreby a spôsob, ako ich uspokojuje, to nie je ani tak výsledok biologických procesov, ako skôr prejav jeho vývinu a spôsobu života. Toto formuje jeho charakter a dáva aj jeho sexuálnym vzťahom osobitný ráz. Keďže na život človeka podstatne vplývajú spoločenské činitele, u človeka nikdy nemôžeme hovoriť stále len o biologicky podmienenom sexuálnom správaní. Jeho formu vždy určujú sociálne podmienky, ktoré vždy pôsobia v živote a na život partnerov. Všetky čiastkové funkcie životného procesu odohrávajúce sa väčšinou bez nášho vedomia/dýchanie, krvný obeh, tepelná regulácia/majú osobitné centrá v medzi mozgu, tu má svoje centrum aj sexuálny život. Človek je schopný svoje sexuálne túžby hockedy ovládať, uvoľňovať, viesť tým, či oným smerom podľa určitých zásad, teda regulovať ich v závislosti od svojho prostredia ako prispôsobovací dej. Potom je vari jasné, že aj vonkajší vzhľad človeka, farbe kože, zvuk hlasu, voľba slov a gestikulácia predstavujú prvky, ktoré majú závažnú úlohu v pocitoch sympatie. Práve vzhľad človeka je u muža iste silnejšie, u ženy menej vyhranené, môže vyvolávať sexuálnu túžbu a reakciu.

Stavba tela muža a ženy a ich rozdiele– Čo mužovi na žene zaujme prvé, to sú nápadne oblé, vždy jemné prebiehajúce a zvlnené kontúry tela oproti často skoro hranatým líniám muža, a nemožno nezbadať ženine prsníky. Nielenže plnia dôležitú biologickú funkciu pri výžive dieťaťa, ale pre väčšinu mužov sú aj významným sexuálnym podnetom pre nadviazanie kontaktu. Prsné partie muža sú len naznačené. Panva ženy je v porovnaní s mužovou panvou širšia a vytvára často široké boky, lono a zadok. Aj ony sa podľa menivého; dobového vkusu; počítajú k ženským pôvabom. Pokožka ženy je jemnejšia ako pokožka muža. Nervové zakončenia vnímajúce dotyk sú teda bližšie k povrchu. Preto žena rada vníma jemné dráždenie pokožky, najmä pri hladkaní a maznaní. Mužovi zas lepšie padne vnímať ako rozkoš ženinu jemnejšiu len hebkými chlpmi pokrytú pokožku. Podráždenie zvyšuje aj pružnejšie a mäkšie svalstvo pod živinou pokožkou na rozdiel od pevnejšieho a hrubšieho svalstva muža. Jemnejšiu stavbu kostry ženy dotvára aj lebka s jemnejšie modelovanou bradou, menšími čeľusťami a menej vyčnievajúcou nosovou a čelovou kosťou, čo spôsobuje, že žena má aj pôvabnejšiu tvár. Celkový dojem o žene, alebo mužovi vyvoláva aj vzhľad vlasov. Ženy majú hlavu pokrytú mäkkými vlasmi, okrem chlpov pod pazuchami/dnes si holia/a niekedy na nohách majú zväčšenými kožnými chlpmi pokrytý povrch ohanbia/tiež si niektoré holia/toto ochlpenie má tvar trojuholníka. Rast brady sa voľakedy považoval za príznak mužnosti, mužom na prsiach a na ostatnom tele rastú chlpy rôzne husté a ženám sa to páči. Chlpy pokrývajúce ohanbie muža rastú do kosoštvorca smerom hore a zabiehajú až k pupku. Hlas ženy je vzhľadom na osobitosti jej hrtana jasný, melancholický, zvučný, hlas muža je hlbší a tvrdší. Okrem toho sa muži a ženy líšia aj tým, ako stoja, chodia a vôbec ako sa pohybujú. Postoj a pohyb ženy je vláčnejší, mäkší, akýsi kolísavý, čo muž vníma ako čosi pôvabné, kým jeho pohyby sú strnulé, razantné a prudké.

Premena morálky a kultúrne sexuálne správanie muža a ženy- Odreagovanie sexuálneho pudu a rozmnožovanie prebiehajú aj v živočíšnom svete. A však iba človek svoju sexuálnu žiadostivosť viac, či menej vedome buduje do svojej osobnosti ako celku a dáva jej tým určitý individuálny ráz, zodpovedajúci jeho postupnému stvárňovaniu sa ako individualista. Pohlavnú potrebu a túžbu, rozvinuté na lásku, vždy sprevádza nadšenie, starostlivosť, náklonnosť a mnohé ďalšie emócie, prenikajúce celú našu bytosť. Sexualita ženy je ešte viac, ako sexualita muža a sú súčasťou toho, čo označujeme ako osobnosť. Tiež vo všeobecnosti sa muži pri voľbe partnerky nechajú silnejšie ovplyvniť telesnými pôvabmi, kým žena sa dá viesť skôr osobnosťou a zvláštnymi charakterovými črtami muža. Väčšina žien dnes sa viac vo svojom ľúbostnom živote zaujíma menej o čisto sexuálne vzťahy ako je to dnes u mnohých mužov. Úsilie o trvalosť vzťahov, o pevnú väzbu a budovanie rodiny je u žien výraznejšie a prenikavejšie ako u mnohých mužov. V manželstve je dôležitou súčasťou jej sexuálnej pohotovosti, zhoda, vzájomné porozumenie a harmonický rodinný život. Hoci žena sexuálne dozrieva skôr ako muž, jej potreba sexuálneho styku a jej spôsobilosť nachádzať v ňom uspokojenie sa spravidla prebúdzajú neskoršie, a to iba zriedka spontánne, ako je to u muža, ale väčšinou už v priebehu partnerských vzťahov. O  pohlavné spojenie sa žena skôr usiluje až po známostí trvajúcej istý čas, počas ktorej pomaly narastá jej pohotovosť oddať sa práve tomu partnerovi. Muž sa rýchlejšie vznieti jej telesnou blízkosťou a už po krátkom čase náhle pocíti túžbu po intímnom spojení. Muž oveľa častejšie preberá aktívnu, vedúcu a požadujúcu úlohu pri uchádzaní sa o partnerku a pri vyhľadávaní možnosti na sexuálne kontakty, pri výzve na pohlavný styk,  jeho príprave a výkone.                                                                                                                                                                                   Žena sa naopak rada a odovzdane nechá viesť, nemožno však povedať, že by ostala pasívna. Žena sa často jednoducho chce páčiť, pôsobiť príťažlivo, jej odev, ktorý zdôrazňuje jej telesné pôvaby, jej kolísava chôdza, jej hra očami, jej make-up, to prispieva dobre, a tak svojím správaním dráždi muža a že uňho prebúdza túžbu uchádzať sa o ňu. Túžbu po nežnostiach majú obaja spoločnú, aktívny dotyk ženy, vzruší nie len muža, ale aj ju. Milovať znamená nachádzať pôžitok v pohľade na milujúci objekt a iste hodný milovania, dotýkať sa ho, vnímať ho všetkými zmyslami a z čo najtesnejšej blízkosti. Ženu vzruší všetko, čo muž vyvoláva na jej tele. Jeho nežnosti, objatia a celé jeho správanie, to čo sa odohráva na jej tele a v ňom prináša rozkoš tým, že zatvára oči, veľa mužov to nerobí ani pri súloži. Zatláča do pozadia všetky rozptyľujúce vonkajšie podnety a môže sa lepšie sústrediť na zážitok, prežívať naplno prijímané láskanie a zvrúcnieť. Žena viac ako muž uprednostňuje pri pohlavnom akte tma. Pocit rozkoše u muža sa sústredí viac- menej na penis, ktorý je skoro vždy citlivý na dráždenie. Erogénne zóny ženy sú rozložené po celom tele. Na pohlavnom styku sa zúčastňuje celým svojim telom a celou svojou osobnosťou, platí to síce aj o mužovi, ale predsa len do popredia jeho pohlavných zážitkov sa dostáva aktívnosť jeho penisu. Telo muža a jeho genitálie pre ňu dostanú sexuálnu príťažlivosť až vtedy, keď sa muž dotýka jej tela a tým v nej prebúdza žiadostivosť a túžbu. Rozdiely medzi pohlaviami sú tým menšie, čím silnejšie je vyvinutá pohlavná žiadostivosť/Libido/ženy a jej schopnosť reagovať sexuálne. Sklon žien prejaviť túžbu po sexuálnej aktivite, až v skutočnej láske, to je pravdepodobne jedna z príčin, prečo sa nejedna žena tak ľahko zriekne pohlavného styku, prečo jej tak ľahko padne zachovať manželskú vernosť, a to isté je súčasne neraz príčinou aj trpkých sklamaní, keď prvé dotyky s idolom nezodpovedajú jej očakávaním. Podstatné rozdiely vykazuje aj výskyt orgazmu. Na rozdiel od muža u časti žien je schopnosť zažiť dobrý orgazmus mimoriadne nestála a často zlyháva. Zato však väčšina žien zažije orgazmus telesne a duševne oveľa úplnejšie a intenzívnejšie. Pocity rozkoše sa u muža obmedzia len na pohlavné orgány, nerozplýva sa v tomto zážitku. Vnímanie rozkoše a pocit uspokojenia u ženy prehráva aj dlhší čas. Žena si po akte často vyžaduje nežnosti, kým túžba po telesnom dotyku sa po ejakulácii rýchlo stráca.

Zásady a metódy pohlavnej výchovy–  Pokiaľ ide o pohlavnú výchovu, mnohí rodičia, učitelia ešte aj dnes zastávajú stanovisko, že predlžovanie obdobia medzi tzv. biologickou pohlavnou zrelosťou a schopnosťou mladých ľudí vlastnou prácou zabezpečiť ekonomické predpoklady pre manželstvo vyžaduje odložiť, posunúť začiatok sexuálnych vzťahov. Mladí ľudia počas zodpovednej prípravy na povolanie vykonávajú spoločensky užitočnú prácu pre budúcnosť a ich výsledok práce bude tým efektívnejší, čím menej pre nich staviame morálne požiadavky, ktoré by ich privádzali do konfliktov. Máme teda od nich požadovať zdržanlivosť, ktorú by dodržiavalo len málo z nich ? Máme im odporúčať sebaukájanie ? Dať prednosť abnormálnym formám uspokojenia ako východisko ? Máme podporovať uzatváranie manželstiev vo veku, v ktorom sú životné skúsenosti a schopnosť voliť partnera ešte, keď má nedostatočné neuspokojivé alternatívy vo vzťahu predmanželskému pohlavného styku. Rozumnejšie by bolo, aby bolo, aby sa mladým ľuďom povedala pravda, nestavala sa bariéra napomenutí, výstrah a trestov, lebo sexualita nie je niečo nečisté; zakázané ovocie; Naopak možno zdôrazniť najmä premyslenú voľbu partnera, vzájomnú lásku a úctu, spoločné záujmy, stabilitu vzťahu pretože rozchod býva pre jedného z partnerov bolestnejší. Prípravu na manželstvo nemožno chápať ako čosi izolované od ostatnej výchovy. Najlepšou prípravou detí na také stretnutie s druhým pohlavím je vzorný rodinný život rodičov. Umenie prípravy na manželstvo tkvie teda v schopnosti zjednotiť sexuálne vzťahy so všetkými ostatnými sociálnymi väzbami partnerov. Ak chceme deti správne pripraviť na spoločný, trvalý a súčasne šťastný život dvoch ľudí v manželstve, musíme im zrozumiteľnými slovami sprostredkovať vecné informácie o ľudskej sexualite a o nevyhnutnosti chápať ju ako prostriedok na vzájomné obohacovanie, obšťastnenie.

Ako sa správa starnúci muž, keď prichádza do prechodu– Niektorí muži majú svoje ; kritické roky; asi tak medzi 45-55 rokom, v ktorých sú veľmi labilní, dostávajú komplex menejcennosti, lebo opúšťa ich pružnosť. Ale toto všetko predsa len až priveľmi závisí od osobnosti muža a od jeho všetkých životných podmienok a sotva sa dá porovnávať s príznakmi ženského prechodu. V organizme muža sa neodorávajú zmeny, ako v prechode ženy. Semenníky nezastavia svoju činnosť za tak krátky čas ako vaječníky ženy, no oveľa skôr sa však u nich znižuje vylučovanie testosterónu, dôležitého pohlavného hormónu/svoj vrchol dosiahlo medzi 25-35 rokom/kôra nadobličiek však tento nedostatok veľkoryso vyrovnáva aj do vysokého veku. Obvykle, ale nie vždy klesne mužova potencia vo vyššom veku skôr ako jeho libido/túžba po sexuálnom uspokojení/Príčina poklesu libida u väčšiny starších mužov, aspoň tých po 60 rokoch, však netreba hľadať v biologickom procese starnutia, hoci už pri jednotvárnom spolužití s partnerkou sa jeho sexuálne túžby zmiernili, no vo vzťahu k inej žene môžu sa jeho túžby prebudiť, ale potrebujú silnejšie dráždenie ako mladší muži. Orgány ktoré sa nepoužívajú zakrpatejú a zmenšujú sa, tak isto platí, že keď máte dlhodobú zdržanlivosť.

Intímny život a ich sexuálne poruchy- O funkčnej sexuálnej poruche hovoríme vtedy ak žena, alebo muž nie je schopný prejaviť pohlavnú túžbu, alebo ak nemôže s partnerom vykonať koitus vedúci k uspokojeniu, hoci by na to boli vhodné vonkajšie podmienky a ani nepotrebné telesné orgány, pohlavné orgány, žľazy, nervová dráha atď. Nevykazujú chorobné zmeny, ktoré by podmieňovali poruchu nášho  pohlavného života. Porucha sa môže odohrať a pôsobiť na 3 miestach. 1/Môže chýbať, alebo môže byť znížená pohlavná túžba.2/Môže byť nemožné, alebo sťažené vykonanie pohlavného aktu/koitu/3/Môže úplne chýbať aj uspokojenie/orgazmus/, alebo môže byť nedokonalé. Tieto poruchy sa môžu vyskytovať  jednotlivo, či aj  kombinovane v 3 formách; 1/Pri každom styku, alebo len raz. 2/Ako úplné zlyhanie, alebo nedostatočný úspech. 3/počnúc prvým stykom, alebo po obdobiach uspokojivého styku. Väčšinou ľudia so sexuálnou poruchou si zriedka uvedomujú, čo je príčina ich zlyhania, muž to, že má veľmi  slabú erekciu, žena zas necíti túžbu, alebo neprežíva orgazmus. Neschopnosť znepokojuje viac muža, ženu obyčajne viac menej, ale onedlho ju to začne mrzieť. Muži si vytvárajú teórie o svojom zlyhaní, sklamaní nedostatkoch a myslia si, že majú málo hormónov, či primalý úd, zlé fungujúce vaječníky, či slabé, chabé opotrebované nervy. Ak partnerke nežičíme rozkoš, poruchou ktorú muž má, že sa mu akt nepodarí, a partnerka to interpretuje ako štrajk, ktorého cieľom je odoprieť žene ejakulát, alebo obrať ju o orgazmus, či predčasný výron semena, nežičí jej rozkoš tak egoizmus muža sa však trestá jeho neschopnosťou, a partnerka môže po čase byť frigidná.

Psychický stav z poruchou potencie/muži/1/Strach z očakávania. 2/Chybné správanie mužov, ktorí zlyhali, keď sa im pri akte nevydaril už- už pripravený koitus, to sa môže stať každému, alebo sa mu pre nejakú príčinu nedostavila dobrá erekcia. 3/Povie si nič som nedokázal, bola to veľká hanba, musím sa stiahnuť. 4/hoci mi partnerka nič nevyčítala, ale ja som zbadal len jej údiv. 5/Ak rýchlo nezabudnete, tak najbližší akt môže dopadnúť tak isto. 6/Podarí sa mi to dnes? 7/Nevysmeje sa mi, lebo  táto jeho predstava sexuálny život muža zničí, strach je zlý radca. Pochopiteľne muž s poruchou potencie je úplne zdrvený, ak si azda musí vypočuť vetu; Ak to pôjde ďalej takto, nájdem si frajera, alebo mu žena povie, pripomenie svojho milenca, ktorý bol vraj úplne iným mužom, vtedy môže spôsobiť ešte väčšie mužovo zúfalstvo a jeho úplnú bezradnosť. Večná obava o výkon, ktorý nadobúda erotický obsah už v spojitosti s veľkou túžbou a žiadostivosťou, stáva sa v mnohých manželstvách doslova obávanou drámou, ktorá môže umŕtviť aj telesné a duševné ľúbostné túžby ženy, ba môže jej ich sprotiviť a premeniť na odpor, a potom môže byť frigidná. Tento článok je skôr pre mladistvých dospievajúcich, ktorí vstupujú do manželstva, čiastočne aj pre starších chlapov a žien. Koniec.