Hľadanie strateného šťastia pre nás a naše deti- Je známym faktom, že v západnej spoločnosti sa rodí menej detí, už aj v ČR- SK- Mnoho ľudí volí bezdetnosť, iní majú len jedináčika s tým; že ďalšie dieťa by už nezvládli; Náš svet sa pozvoľna zmenil tak, že v ňom- buďme úprimní- deti nám už trochu prekážajú. Keď sa narodí, opúšťame zamestnanie/ženy/zúžia sa spoločenské kontakty, spôsobí to, že stratíme takto aj finančné zdroje. Deti keď vyrastajú plačú, v noci sa nevyspíme, doslova ho pipleme, neskôr robia doma neporiadok, majú záchvaty zlosti, často sa zašpinia, takže materstvo dá zabrať. Keď sa pozrieme späť do histórie, uvedomíme si, že nikdy nebolo veľa starostí o dieťa, a zladenie práce, rodiny bolo venované toľko pozornosti ako dnes. Odborníci chvália jednu teóriu, či reformu za druhou. Rodičia si lámu hlavu, ako urobiť kariéru a zároveň vychovať čo najlepšie svojho potomka. A problém s mládežou neubúda, skôr naopak. Čím viac sa točíme okolo dieťaťa, aj tak lepšie dieťa rovnako nezískame, hoci mu dávame všetku lásku. Pretože rodičia nemajú jasno v tom, ako vymedzovať hranice, tak potom nasleduje zlostenie a neposlušnosť detí, ktoré tak dávajú najavo frustráciu z toho, že dospelí im nie sú nápomocní stanovením pravidiel hry. Rodičia tušia, že v ich vlastnom živote i v živote detí je čosi podstatného chýba, ale až príliš často nevedia, čo to je.

O dieťaťu v strede pozornosti a liberálnych rodičoch– Rodič, ktorý sa denne točí výhradne prácou o dieťa, sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou nie len nudiť, ale bude nudný pre ostatných. Naviac bude najskôr sa starať o dieťa. Novorodenec očakáva, že sa bude nachádzať v centre života aktívnej osoby, a bude s nim neustále v kontakte. Očakáva, že bude svedkom naplneného života, aký čaká i na ňom samotného. Behom; fáze v náručí; Ma za úlohu byť pasívne a pozorovať. Má radosť z občasnej priamej pozornosti, z bozkov, laškovaniu, či vyhadzovanie do vzduchu, a podobne. Ale jeho základnou prácou je  vstrebávať činnosti, jednanie i okolia osoby, ktorá sa oňho stará, či je to dospelí, alebo dieťa, starší súrodenec. Tieto informácie ho pripravujú na to, aby raz zaujalo miesto medzi svojimi. Pomáhajú mu pochopiť, čo sa deje a novorodenec očakáva silnú aktívnu centrálnu osobu, na jeho periférii je jeho miesto. Rodič, ktorý je emocionálne neistý, poddajný, ktorý hľadá súhlas a uznanie, toto očakávanie nenaplňuje. Novorodenec bude svoje potreby dávať najavo stále silnejšie, ale to neznamená, že potrebuje ešte viac pozornosti, potrebuje správny druh zážitkov. Veľká časť jeho frustrácie je spôsobená tým, že sa mu nedarí svojimi signálmi/pozor, niečo je špatné/uviesť situáciu na správnu mieru. Antisociálné chovanie mnoho; neposlušných detí; je v podstate len prosbou, aby im niekto konečne ukázal, ako sa chovať. U liberálnych rodičoch sú deti neustále ochudobnení o ukážky dospelého života, ktoré by im pomohli nájsť svoje miesto, ktoré v prirodzenej hierarchii skúsenejších a neskúsených hľadajú. Miesto, kde ich vhodné akceptované chovanie je nevhodné, a akceptovanie nie je, zatiaľ ony samy sú vždy a stále akceptovateľné. Dieťa potrebuje vedieť, že od neho očakávame prirodzené sociálne chovanie, dobré úmysly, snahu správne jednať a túžbu riadiť sa spoľahlivými reakciami svojich rodinných príslušníkov. Hľadá informácie o tom, čo sa robí a čo sa nerobí. Napr; keď rozbije tanier, potrebuje zažiť, že sa vtedy zlostíme, alebo sme smutní, pretože tanier je rozbitý. V žiadnom prípade, ale nepotrebuje, aby sme ho za to ponižovali- samo je predsa smutné, či nazlostené, že nebolo opatrnejšie a nechalo tanier spadnúť. Pokiaľ liberálni rodičia nerozlišujú medzi vhodným a nevhodným chovaním, snažia sa dieťa dotlačiť do jeho správnej role a často sa chová o to rušnejšie a deštruktívnejšie. Potom sa stáva, že rodič stratí trpezlivosť, všetka ich potlačená zloba na dieťa exploduje, najskôr mu predhodí, že; už má toho dosť; a pošle ho preč. Dieťa si z toho odnesie nasledujúce posolstvo; celé moje chovanie, ktoré dosiaľ tolerovali, bolo fakt špatné, ich pocity boli nevieru hodné a moja nenapraviteľná špatnosť doviedla ich predstieranie ku koncu. Takto sa táto hra odohráva v mnohých domácnostiach a deti postupne pochopia, čo sa od nich očakáva; pokúsiť sa, aby im prešlo čo najviac nevhodného chovania, než padne sekera, či bude odhalená pravá tvár- neakceptovateľný-

Počiatok života– Malému ľudskému tvora je už behom jeho pobytu v brušku je dovolené si prejsť vývojovými stupňami svojich predchodcov od jedného bunečného organizmu cez obojživelníkmi až homo sapiens, pripravenému k pôrodu. A celú dobu nezažíva nič, načo by ho nitrodeložné zážitky jeho predkov nepripravili. Je vyživovaný, je v teple a je presne tak natisnutý ako embria lovcov a zberačov. Zvuky ktoré počúva, sa moc nelíši od zvykov, na ktoré boli zvyknutí jeho predchodcovia, teda pokiaľ jeho matka nežije na letisku pre nadzvukové lietadlá, nenavštevuje hlasité diskotéky, či neriadi nákladné auto. Počuje tlkot jej srdca, jej hlas i ostatných ľudí a zvierat. Počuje zvuky zažívacieho systému, chrápanie, smiech, kašeľ, spev, ale tie ho nerušia, pretože boli normálne po milióny rokov. Pri pôrode je už tento novorodenec vo svojej bubline úplne v bezpečí. Vyvinuté do takej miery, že sa môže vynoriť a pokračovať vo svojom živote v ďaleko menej chránenom svete vonku. Tento šok behom nasledujúcich dňoch, týždňoch, mesiacoch postupne absorbovaný rôznymi mechanizmami; vysoká hladina gamaglobínu chráni proti infekcii a postupne sa znižuje, aby mohol začať vyvíjať vlastný imunitný systém. Čiastočná slepota po doznení pôrodného šoku postupne ustupuje plnému videniu a obecný program vývoja, ako sú reflexy, obehový systém a sluch, v mnohých ohľadoch nadviaže na stav pred pôrodom. Ďalej patrí i postupné zapojovanie jednotlivých častí mozgu. V okamžiku pôrodu dochádza k radikálnym zmenám, prostredie sa mení z mokrého na suché, teplota sa znižuje, zvuky už nie sú tlmené, prísun vzduchu je závislý na vlastnom dýchaní, hlavička sa už nenachádza pod úrovňou tela, ale je sním v rovine, či dokonca nad ním. Ale novorodenec vie tieto zmeny prijať s úžasnou duševnou vyrovnanosťou,  z prirodzeného pôrodu. Tak ho neprekvapuje ani vlastný hlas, hoci predtým ho ešte nikdy nepočul. Avšak jeho kontinuum, činitele, ktoré vytvárajú jeho schopnosť báť sa a rozlišovať medzitým, čoho sa báť a čo je normálne, hlas očakávali. Keď jeho predkovia vyvinuli hlas, vyvinuli i sieť stabilizujúcich schopností., aby bol vstup hlasu do kontinua hladký. každá veková skupina chápe pojmové štruktúry tak, ako jej to vývoj dovolí. Malé deti najskôr sledujú konverzáciu detí o niečo starších. Postupne sa pomaly, jazykové a myšlienkové štruktúry vyvinú tak dokonale, že sú deti v celom ich rozsahu prijať predstavy dospelých, ktoré im boli prístupné od ranného detstva. V našej civilizácii sa pokúšame odhadnúť, čo a do akej miery je dieťa schopné pochopiť. Dochádza tak k nedorozumeniu, nepochopeniu, sklamanie, hnev a obecne k strate harmónie. Učíme deti, že; dobro;  bude vždy odmenené a; zlo; potrestané, že sľuby sa musia plniť, že dospelý nikdy neklame a podobne. Je to smutný zlozvyk. Keď sú deti väčšie, tak ešte stále veria vždy rozprávkam, vytĺkame im z hlavy čo je; nezrelé; alebo nerealistické. Následný pocit zmätku sa nevzťahuje len na tieto; pravdy; ale na celú výchovu.

Koncept kontinua– I my  patríme k úspešnému živočíšnemu druhu homo sapiens, ktorý sa rozvinul do ľudskej podoby. Keby žil človek naďalej tým dobre fungujúcim spôsobom života ako lovec- zberač, tak ako za posledných miliónov rokov, mohol sa dožiť ešte mnoho rokov viac, ako sa teraz dožíva. Naša každodenná ľudská činnosť nám však znižuje šancu na to, aby sa človek dožil i len budúceho sto letia. Behom tých krátkych niekoľko tisíc rokov od doby, čo zablúdil od spôsobu života ku ktorému ho evolúcia prispôsobila, dokázal nie len zničiť prirodzený poriadok celej planéty, ale i povesti bytosti, evolúciu výborne vyvinutým zdravým rozumom, ktorý ich chovaniu po milióny rokov mnoho rokov z toho, čo človek narušil len prednedávnom, spolu stým, ako sú posledné zbytky našich inštiktívných schopností podrobovaniu a nechápavému pohľadu vedy. Stále častejšie skracuje svoj vnútorný zmysel pre to, čo je preňho najlepšie, pretože nechal intelekt, aby riadil jeho konanie. Tak napríklad rozhodovanie o tom, ako zachádzať s novorodencom, nie je vec našich rozumových schopností. Znamenité vyvinuté a jemné inštikty špecializované špecializované na každý detail. Starosť o dieťa sme mali už dlhšie predtým, než sme sa vôbec stali niečím podobným homo sapiens. Ale my sme sa rozhodli tieto dlho uchovávané znalosti mariť tak dôsledne, že teraz na plný úväzok zamestnávame bádateľov, aby nám objasnili, ako sa máme chovať voči deťom, k sebe navzájom i k sebe samým. Intelekt si nás úplne slušne podrobil. Náš vnútorný zmysel preto, čo je pre nás dobré, bol nahlodaný do takej miery, že si skoro neuvedomujeme, že vôbec pracuje, a skoro už nevieme rozlíšiť autentický podnet od neautentického. Ale navzdory našej stratenosti a našim postihnutím, máme možnosť začať znovu a nájsť si cestu späť. Ľudské kontinuum môžeme definovať ako postupnosť zážitkov, ktoré odpovedajú očakávaním a skonom ľudského druhu v prostredí zhodnom stým, v ktorom sa tieto sklony a očakávaní formovali. Za vhodné prostredie vždy nepovažujeme len prírodné podmienky, ale i sociálne usporiadanie, ktoré zahrňuje vhodnú starostlivosť chovania ľudí. Kontinuum jedinca je celok, ale aj tak tvorí časť kontinua, rovnako ako kontinuum ľudského druhu tvorí súčasť kontinua celého života. Každé kontinuum má vždy vlastné očakávanie a sklony, ktoré pramenia z dlhej formatívnej minulosti. Evolúcia vytvára stabilitu, zmena však prináša zraniteľnosť.

Ochudobnení o základné zážitky– Pokiaľ sa chceme zaoberať našim civilizovaným životom, musíme mať neustále na zreteli, že sme boli ochudobnení takmer o všetky zážitky fáze v náručia o mnohé zážitky, ktoré sme očakávali potom. A že neustále podvedome pokračujeme v ich naplňovaní od nášho kontinua sme boli odtrhnutí pri pôrode, a potom sme v postieľkach, kočíkoch ďaleko od života, čakali na správne zážitky. Tieto nenaplnené časti našej osobnosti zostávajú na detskej úrovni a nemôžu kladne prispieť k našim životom v neskoršom detstve a v dospelosti. A my na nich nemôžeme zabudnúť. Fáza v náručí mala byť základom šťastia a našej blaženosti. Boli sme ním ochudobnení, ale po šťastiu stále túžime. naopak existujú dôkazy, že veľmi silný sklon matky dožadovať sa synovej pozornosti a lásky. Môže viesť v neskoršom živote k homosexualite. Majetnícka matka, či príliš pozorná matka, ktorá sa snaží získať pozornosť dieťaťa, lásku v podstate nedáva, ona ju doslova vyžaduje. Často sa vžíva do role; ako malé dievčatko; a pokúsi sa nalákať svoje dieťa detskými zvukmi, aby jej venovalo pozornosť, alebo aby ju ľutovalo. Syn nie je schopný prekonať jej tlak, vyvolať v nej správnu reakciu a tak sa bude nutne neustále pokúšať získať jej pozornosť. Matka si nevšimne, že on je ten, ktorého má mať rada. Postupom času taký chlapec, muž prevezme túto rolu dievčatka, pretože to je cesta k víťazstvu. Najskôr hrá túto rolu na svoju matku, čo by dospelý je priťahovaný podobne nedostupnou osobou, ktorá ho nebude obdivovať a bude ho vysávať. Každú kvapku pozornosti, ktorou jej čo by dorastajúce dieťa, či dospelý schopný dať. Takýto syn zistí, že sa od ženy lásky nedočká. Túto formu; materskej pozornosti; mu venujú muži a tak príde na to, že miluje mužov. A často je priťahovaný o hodne k mladým mužom, chlapcom, ako bol sám, keď vtedy matka vyžadovala a dostávala pozornosť od nej. Homosexuál neimituje ženskú dospelú osobu, ale imituje dieťa ženského pohlavia, ktorú hrala jeho matka. Naopak lesbické ženy často nie sú schopné však prijímať lásku od mužov kvôli krutým, či nemilujúcim otcom. To isté u chlapcov, ktorých matka väčšinou pritiahne k sebe, a tak môžu zostať do konca života.

Záver– Ďalšou prekážkou pre naše kontinuum je názor, že nám naše deti patria, takže máme právo s nimi zachádzať, ako nás napadne biť ich atď. Neexistuje žiadny zákon, ktorý by tieto deti chránil pred mučením nevšímavosti, keď plačú a túžia po maminke. Sú to ľudské bytosti schopné trpieť a aj tak sa na nich nevzťahujú ľudské práva, keď dospelému ubližuje iný dospelý, je tomu inak. Deťom však zákon nepomôže, a to si donesú následky tohto opatrenia po celý život.