Nevinnosť je dar od boha, ktorý predstavuje vnútornú krásu človeka- Túto krásu čistého srdca však treba chrániť. Anka Kolesárová ako mučenica čistoty dokázala a stala sa patrónkou čistej lásky a kráskou vnútorného sveta mladých. Anka je vzorom dievčatám i chlapcom v tom, že môžu mať medzi sebou zdravé vzťahy. Inšpiruje ich, aby si chránili čistotu ako najcennejšiu perlu. Zároveň sa stala nádejou pre zranených, aby mali odvahu a silu odpustiť si a začať úplne odznova. Majte pri čítaní tejto knihy- článku otvorené srdce i myseľ. Po ukáže na chyby a zároveň ponúkne víziu, ako sa život dá napraviť, aby bol plný svetla, pokoja a radosti.

Anka Kolesárová z východu Slovenska patrí medzi mučenice, ako svätá Agnesa, Cecília, Barbora, Katarína Alexandrijska…Ide o nádherné mladé ženy z čias prvých kresťanov. Tieto dievčatá sa nechceli vydať za necudných pohanských mladíkov a odmietli vymeniť svoje ideály za blahobyt. Nezriekli sa viery v pána Ježiša, preto ich záujemcovia o sobáš udali vrchnosti a nakoniec boli popravené. Podobný osud mala aj Mária Goretti, dievča, ktorú žiadostivý mladík ubodal na smrť, pretože si chránila svoju čistotu. A medzi týmito velikánmi čistoty sa zrazu objavuje jedno skromné slovenské nádherné dievča; Anka Kolesárová; Aj ona si chránila čistotu pred násilníkom a dokonca bola zastrelená doma v deň spomienky na svätú Cecíliu. Anka pochádzala z malej dedinky z východného Slovenska- Vysoká nad Uhom- blízko Michaloviec a kúsok od hraníc s Ukrajinou. V Anke máme krásu, je to; plod; dobrých ľudí dediny, roviny, vzdialených kopčekov, čistej rieky Uh a toho najlepšieho, čo v našom národe máme. Predovšetkým  je to plod ducha svätého. Ak sú blahoslavení naši/Zdenka Schelingová, Pavol Gojdič, Vasil Hopko, Dominik Trčka, Titus Zeman/svedkami výdrže proti násiliu, Anka Kolesárová je svedkom, že ani prudký, násilný výpad zlého ducha neolúpi dievča o poklad čistoty ak si ho chráni.

Anka je nežný čistý kvietok-, ktorý skosil zlý človek, so zlým duchom v srdci. Je svedkom, že sa oplatí obetovať za krásu čností, áno niektoré čnosti sú cennejšie než život, láska k bohu je pre ňu cennejšia než chvíľkový zážitok. A Anka o tom svojou smrťou vydala svedectvo. Pochopila akým obrovským darom je čistota, a chcela ho dať iba jedinému svojmu manželovi. Nestalo sa tak, dala ho bohu, ale poklad si zo srdca nedala vytrhnúť, radšej si dala prestreliť srdce. Je to obdivuhodné hrdinstvo. Anka mala jemnosť, nežnosť, láskavosť, šarm, iskru, dobrotu… je deva chlebom voňajúcich rúk. Pre druhých bola pohľadením duše, ktoré ponúkala v láskavosti a dobrote. prináša občerstvujúci závan cnosti, na ktoré v súčasnosti sa zabúda. je nositeľom ľudskosti a krásy, ktorá sa nezvykne nosiť. Anka bola správne 16 ročné dievča, je to klenotom obrúsený diamant, je akurát. Aj preto je pre nás v týchto chaotických časoch, keď si mnohí chcú užiť, nie nadšene žiť, obrovským darom. Svätý otec František sa raz vyjadril, že skutočne obrovský problém vo svete by nastal vtedy, keby ľudia zabudli na to, čo je skutočná láska, žiaľ mnohí to už naozaj nevedia. Anka dáva odpoveď, akú pravú lásku objaviť, zachovať a šíriť. To je nesmierne cenné.

Radšej zomrieť, ako zhrešiť– To bolo Ankine heslo- Od mala bola vychovávaná v kresťanskom duchu, vyrastala v správne dievča, a jej veľkou prednosťou bolo, že sa nebála nijakej práce. Mala vrúcny záujem spoznávať nové a nové remeslá, hoci keď Anke sem- tam niečo nevyšlo takto vnímala ako skúšku pokory. Mala nevlastnú sestru Meri, ktorá sa narodila v USA, ich mamka s prvým mužom z ich dediny odišli za prácou, a on zahynul tam v bani a mama ostala s dcérou samé. Vrátila sa domov a vzala si Jána Kolesára, a narodili sa im deti Anka a Miško. Keď začala vojna 1939, tak po vzniku Slovenského štátu, Maďarské vojská pričlenili časť tohto kraja k Maďarsku. chceli to urobiť aj s Vysokou nad Uhom, avšak obyvatelia to odmietli. Jej mama zomrela veľmi mladá na zápal pľúc , mala len 40 rokov. Otec Ján zostal s deťmi sám, a nikdy sa už neoženil, stal sa kostolníkom, kde mu Anka s radosťou pomáhala a modlila sa k bohu. Blížil sa rok 1944, vtedy už bolo SNP, a Sovietska armáda hnala Nemcov z Ruska. A tým sa vojna priblížila k Vysokej nad Uhom. Nemci boli ešte v dedine, kde bývali v domoch, ale nikomu z domácich neublížili, veď sme mali stále Slovenský štát.

Diera v duši– Istá dievčina sa vyjadrila, že mala dieru v duši, ale nekrvácala, len bola smutná a nechcelo sa jej žiť. možno tým chcela povedať, že zažíva smútok, že nemala zmysel života, nevedela ľúbiť, že nič necítila a tam, kde malo byť v nej nadšenie a radosť. Bola ničota, vtedy sa človek cíti akoby niečo v ňom vymrelo. Má pocit skleslosti a melanchólie, ako po týždni túlania sa po močiari, príčin takého stavu môže byť viac. Takúto divočinu v duši spôsobuje hriech, egoizmus, ale aj povrchnosť, nezáujem o duchovné veci. U niekoho to vzniká aj z nudy a tým, že sa snaží mať rád, dnes je to veľmi rozšírený stav. Môže to byť aj dôsledok toho, že človek nerobí rozširovanie duchov a všetko možné do seba vpustí. Dnes cez oči a uši idú do človeka všelijaké správy, obrazy, príbehy, hrôzy, škaredé veci…všade je veľa nenávisti, hriechu  a nečistoty. Tlačí to do človeka a on to púšťa do svojej duše. Verte mi, riadne to tam veľmi pôsobí a tieto negatívne zážitky ho rozbíjajú. Niet sa čudovať, že sa človek ocitá v strachu a v neistote. Ľuďom sa dnes ponúkajú diabolské veci, plytké riešenia ich stavu je alkohol, neviazané zábavy, sex a iné zlé prostriedky a tieto recepty prinášajú chvíľkové rozkoše, ale nie trvalú radosť, a mladí sa dajú ľahko oklamať. Myslia si, že pôžitkom, nakŕmením svojho Ega, to vyriešia, ale to ego ich bude požierať viac a viac a diera bude obrovská a tmavá ako noc.                                                                                                                                                Ego to je; Ja; človeka– Chyťte si svoje ;Ja; uvedomte si, že ste, uvedomte si seba, svoje; Ja; Je dobre, ak moje; Ja; je zdravé, ale môže byť aj krivé, pyšné, falošné, ziskuchtivé a sebecké. Avšak, keď to ego chce zlé veci, keď je sebecké, diera v duši sa zväčšuje. Aj každá nečistota ju zväčšuje, na hriechu je totiž pocit viny a aj ten zväčšuje človekovi smútok a beznádej. najlepšie sa diera v duši štopká láskou, konkrétne dobrými skutkami. Nebojte sa, dobrý boh si nás len tak nedá, ide mu o naše vnútro, aby bolo krásne, čisté a radostné, a to ľahko môže byť, len treba sním spolupracovať.

November 1944– Ruské vojská sa blížili, keď prelomili nemeckú líniu, Nemci sa stiahli z našej dediny, a čakali sme čo bude ďalej, ako privítame osloboditeľov, báli sme sa ísť z pivnici von, aj hore do kuchyni. Bola skoro polnoc a počuli sme v dedine akýsi pohyb, vojaci chodili od domu, hľadali Nemcov a každý ruský vojak niečo snoril po domoch, boli hladní. Aj k domu Kolesárovcov sa dostal nepozvaný hosť. Otec vyšiel z krytu a ruský vojak namieril samopal, otec zdvihol ruky nad hlavu a priateľsky povedal; vitajte; Dobrý večer istotne ste hladný, chcete jesť ? Vojak ho zahnal do krytu, išiel za ním pozrieť koľko ľudí je v pivnici, či nemajú chlapi zbrane a vrátil sa do kuchyne. Otec povedal, dokedy tu budeme trčať, veď nás už oslobodili; Anka, zaiste je veľmi hladný, choď a daj mu najesť, nič ti už neurobí, dala si na hlavu šatku, ako staršia žena a šla, dala mu chleba, slaninku, no keď vojak zbadal, že to nie je starena, uvidel krásnu dievčinu, dobrotu, nežnosť a božie kráľovstvo… a to zlý duch, diabol neznáša, buď budem mať čo chcem, alebo zničím nositeľa tejto krásy. Anka sa vojakovi vzoprela, keď ju chytil, veď on mi chce zobrať to najcennejšie, zobrať môj dar pre môjho milého, radšej smrť ako hriech, bránila sa, keď ju chcel znásilniť, otec pomóc kričala, otec vybehol z krytu a zvolal pusť ju, a v tom zazneli dva výstrely, do srdca, hlavy svojej dcéry, v tom, keď podnapitý vojak sa už vyzúril ušiel z domu, Anka umiera v otcových náručí. Ráno v dedine obyvatelia vítali červenú armádu radostne, no keď sa ľudia ráno dopočuli, že ruský vojak zastrelil Anku, tak oslavovanie stíchli. Ruský veliteľ dal nastúpiť všetkých vojakov, a dal zavolať otca  Anky, aby ukázal vojaka, ktorý to urobil, no on ho nepoznal, aby niekomu neublížil. Veliteľ povedal, veď  som vám zakázal znásilňovať slovanské devy, nik sa však z nich nepriznal. 29.11.1944- Anku Kolesárovú pochovali o niekoľko dní. Keď v roku 1957 zomrel na zápal pľúc Ankin otec Ján Kolesár, kopali mu hrob vedľa miesta, kde bola pochovaná Anka. Hlboko v zemi sa zrazu objavili rozkvitnuté fialky, ktoré veľmi výnimočne silno voňali. Hrobári ich kvôli zbytočným rečiam radšej zasypali, ale na druhý deň keď pri pohrebe otca, bol celý hrob zakvitnutý kvetmi podobnými fialkám. Svedkami tohto divu bolo mnoho ľudí, ktorí boli na pohrebe. Zvesť o udalosti sa rozchýrila po celom kraji, okolí, tak, ale tajní, eštebáci a komunisti bránili šíreniu týchto rečí, a tak záhada fialiek zostala do dnešného dňa nevyriešená. Až v marci 2018 sa svätý otec pozitívne vyjadril o mučeníctve Anky Kolesárovej, schválil dekrét o jej veľkom mučeníctve a dal súhlas na jej blahorečenie.

Na záver- Anka Kolesárová si hrdinským skutkom ubránila to najcennejšie, čo mala, čistotu srdca a plne si uvedomovala, čo ju čaká, ak odmietne nečistý návrh ruského vojaka. Rozhodla sa však konať podľa hlasu svojho vedomia, podľa hlasu boha, Ježiša Krista, ktorý sa v jej svedomí ozýval už dlho. V kritickej chvíli sa rozbehla k svojmu otcovi. Dnes je pokušení proti čistote ešte viac, ako kedysi. preto pamätajme, že aj my si môžeme uchovať čisté srdce iba blízko bohu, pri nebeskom otcovi, ním sme volaní k čistej láske, k čomu si väčšiemu a trvácnejšiemu, a to k večnému životu.