Vladimír Megre napísal osem kníh o Anastázii, ktorá žije na Sibíri v tajge v cédrovom lese a jej rodina z generácie na generáciu tam žije podľa slov jej praotcov v priebehu tisíc rokov. S ľuďmi našej civilizačnej spoločnosti sa bezprostredne kontaktujú zriedka. Tieto kontaky sa nekonajú v mieste kde žijú a bývajú, ale v rôznych dedinách. Sama Anastázia bola iba v Tomsku a v Moskve, všade len jeden deň a nezotala tam ani cez noc. Chcela sa pozrieť, či sa nemýli v svojich predstavách o spôsobe života ľudí v mestách. Anastázia žije v cédrovom lese sama je to pustovníčka, sibírska veštica,/dedo a pradedo žijú neďaleko v blízkej dedine/nemá bydlisko, má na sebe málo oblečenia, nemá zásobu potravín, narodila sa tam a je neodeliteľnou súčasťou prírody. Vôbec sa nebojí ani divých zvierat, naopak snimi prežíva aj kruté zimy, lebo má schopnosť adaptovať sa v každom prostredí. Kŕmi sa cédrovými orechami, bylinami, jahodami, hubami, či zeleninou. Má vysoký intelekt, prespáva v zemljanke, ovláda päť jazykov a je veľmi krásna a mladá.  Ona donútila Vladimíra Megreho/1950/, aby napísal knihy o jej živote, hoci nebol nikdy spisovateľom, ale bol podnikateľom, ktorý sa zaujímal o živote v tajge.

Čo je to Boh– To je medziplanetárny rozum, intelekt. nachádza sa nielen v hmote, ale polovica je i v nehmotnom svete, vo vesmíre. Druhá polovica je čiastočkami rozmiestnenia na zemi v každom človeku. Temné sily sa snažia blokovať tieto čiastočky hovorí Anastázia. Stvoriteľ Boh je múdry, urobil všetko jednoduchšie a geniálne. Od človeka zbaveného agresie, strachu a mnohých ďalších temných citov,sa ukáže svetlo lásky. Nie je viditeľné, ale je silnejšie ako slnečné svetlo. Je jeho životodárnou energiou. Len človek má takú veľkú schopnosť, zahriať všetko živé a preto sa to všetko živé k nemu tiahne. Každé novorodeniatko má túto schopnosť, privolať akékoľvek zvieratko. Keď je v priestore lásky, potom sa len rozširuje. A preto len človek má túto schopnosť zdokonaľovať ju, alebo ju ničiť. Zviera, keď cíti dobrého človeka z ktorého vychádza svetlo života a z lásky je schopný obetovať sa. Prečo nikdo nevidí Boha ? Pretože jeho myšlienky pracujú s veľkou rýchlosťou a hmotnosťou. To je ako, keď sa na bicykli točí koleso a špajchle nie je vidieť, pokiaľ spomalý, bude to rozmazané, a keď zastaví uvidíme. Boh, ktorý zmení rýchlosť svojej myšlienky už nebude Boh.

Vzťah k dieťaťu- Myšlienky produkované okolo neho. Porodiť Krista, môže iba tá matka, ktorá uverí, že dokáže porodiť Krista a pokiaľ vzťah rodičov k dieťaťu bude ako vzťah ku Kristovi, tak potom sa touto myšlienkou bude riadiť tiež dieťa a usilovať o to stať sa presne takým. Ten kto dokáže pochopiť, pocítiť dielo stvoriteľa, pochopiť jeho zmyseľ a predurčenie ten bude môcť pre svoje dieťa vytvoriť svet radosti a šťastia. Len srdcom je to možné pocítiť, ono to vie pochopiť, preto treba otvoriť svoje srdce a dušu. Slová o Bohu to je záblesk svetla. Keď sa Adam opýtal Boha; kde je okraj vesmíru, čo budem robiť až k nemu dôjdem až všetko za sebou zaplním, stvorím pomyšlene ? Boh odpovedal synovi, nám všetkým; Môj synu vesmír so sebou predstavuje mysel, z nej sa zrodila túžba čiastočne je vediteľná v hmote. Keď sa priblížiš ku kraju všetkého, nový začiatok a pokračovanie, otvorí sa ti tvoja myseľ. Z ničoho vznikne veľmi nové prekrásne zrodenie teba, odrážajúc so sebou snaženia, duší a tou tvojou. Môj synu si nekonečný, večný, v tebe sú tvorivé túžby.

Jazyk Boha– Je jeden pre všetkých, a to jazyk výzvy. Je utkaný zo šelestia lístia, zo spevu vtákov a vĺn. Má farbu a vôňu božieho jazyka. Boh stvoril zem, prírodu, stromy, oblaky, vodu, hviezdy, toto všetko je jeho, alebo sú materializované myšlienky. My si ich vôbec nevšímame, ničíme a hovoríme o viere, komu sa vlastne klaniame, chrámom, vládcom, kritériom má byť voda/tá je čoraz špinavejšia/náboženstvá, kulti prichádzajú a odchádzajú. Boh sa pýta v starom zákone/biblia/Adam, čo si tak vášnive praješ ? Spoločné tvorenie a radosť pre všetkých. Anastázia povedala; Prenesiem ľudstvo cez úsek temných síl; Predpovede Nostredama o všelijakých katalyzmoch a konci sveta, neprepovedal Nostredamus, ale stvoril vlastnú myšlienku a dátumy strašných katalyzmat sveta a ľudskú myšlienku do deja toho strašného zapojil. Predpovede nie sú nič iného,než modelovanie budúcna !čím viac ľudí uverí koniec sveta, tým väčšie množstvo ľudských myšlienok začne modelovať a ono sa uskutoční ! Môže sa uskutočniť, pretože ľudská myseľ je materiálna a tvorí materiálne. Anastázia a jej projekt, dať rodinám 1 hektár pôdy na doživotie a vybudovať tam rodinný statok, svoj kúsok vlasti, a dediť to. Zasadiť rodový strom aže, zomrelého človeka pochovať na statku, nie na cintorín, nerobiť pomníky, to chceli temné sily, aby bol plač, a nešťastní ľudia. Pamiatkou na človeka nemá byť mŕtve ale živé, živé výtvory človeka. Potom sa jeho duša môže vteliť do materiálneho sveta v rajskej pozemskéj záhrade. Ľudia pochovaní na cintoríne sa nemôžu dostať do raja. Ich duše sa nemôžu vteliť do hmoty, pokiaľ existujú myšlienky príbuzných a priateľov, ktorí myslia na ich smrť! Náhrobok je pomníkom smrti. Rituál pochovávania bol vymyslení temnými silami a jeho cieľom bolo na čas uväzniť ľudskú dušu. Boh nestvoril pre svoje milované deti žiadne trápenie a ani smútky, netreba moc smútiť, a tým pustíte dušu.

Anastazia a jej paprsok- Ona vidí na veľkú ďialku ľudí a situácie, dokáže to pomocou neviditeľného paprsku, máme ho všetci v sebe, ale my o ňom nevieme. Televízia, mobil to je nič proti paprsku. Túžba, túžobné prianie, človek si predstavuje seba v žiadanej budúcnosti, a my môžeme modelovať svoju budúcnosť, intuíciu, predvídavosť, ako postupovať pri sne- sny existujú. Keď spíme a telo skoro vôbec nekontroluje časti vedomia, môže vidieť ľudí, rôzne udalosti, príbehy. V stave spánku môžu však ľudia, komunikovať, hovoriť, súcitiť, a to určite môžu ! človek môže aj v spánku riadiť všetko. Paprsok sa skladá z informácii, predstavy, intuície, duševných pocitov a ako následok videnia na spôsob sna, ktoré sa vedome riadi vôlou človeka. Ako je možné v spánku riadiť sen ? Nie vo spánku, ale v skutočnosti, ako by si programoval dopredu s absolútnou presnosťou. Momentálne sa to u nás v tejto stáva v spánku a chaoticky človek stratil schopnosť riadiť a rozhodol, že sen nepotrebný produkt unaveného mozgu. Paprsok môže ohriať človeka na diaľku/dieťa bývajúce v zahraničí/treba sa pozerať na osobu s citom, paprsok môže predať nejakú informáciu, zlepšiť náladu a čiastočne vyliečiť choroby. Podľa prítomnej energie, silu citu, vôle a priania. Taktiež môžeme vidieť budúcnosť, minulosť. Paprsok musí byť stále podriadený vôli !!! Ďalej čistota úmyslu a sila paprsku záleží aj na sile svetlých citov, nie temných, sú energiou paprsku.

Zvoniace cedre-Anastázia povedala; maliari namalujú obrazy, básnici napíšu básne a bude o mne natočený film. Ona môže aj predvídať budúcnosť ? Ona nepredpovedá budúcnosť, ona má schopnosť modelovať ju a uskutočňovať v realite ! Prvá myšlienka, prvé slovo bolo stvoritela, Boha. Jeho myšlienky žijú dodnes, neviditeľné nás obklopujú a zaplňajú vesmírny priestor, odrážajú sa v materiálnych živých tvorov, s otvorených pre toho hlavného človeka. Človek je dieťa stvoritela ! On prial všetko dobré pre svoje dieťa, dal mu všetko slobodu voľby. Akákoľvek myšlienka človeka nemizne nikam. Pokiaľ je svetlá- zaplňuje svetlé priestranstvo a stavia sa na stranu svetlých síl, pokiaľ temná, tá sa stavia na stranu temných síl. Dokážeme to aj my, ale je treba mať ich osvietených čistotou úmyslov, viesť a myslieť čistotou úmyslu, aby mohol komunikovať s paralelou svetlých síl. Prečo sa doktorom, liečiteľom darí liečiť čiastočne ? Pretože žijú v technokratickom svete a stáva sa im ako z mnohých vás, že v sebe máte, či pripúšťate zhubné city, to je zlosť, nenávisť, podráždenosť, žiarlivosť, závisť a iné. Tieto city a im podobné robia človeka slabým. Nič nedáva človeku väčšiu silu, než jeho vlasť, než priestor lásky stvorený rodičmi. Liečiť sa dá i na diaľku pomocou paprsku. Fyzická bolesť je nič, zrovnaní s duševnými mukami. Fyzické bolesti sa objavujú v človeku nielen ako dôsledok vzďaľovania sa od okolitej prírody a nielen ako je však dôsledok temných citov, ktorých sa dopúšťa. Tieto nemoci môžu byť varovným signálom, mechanizmom, alebo záchranárov pred ešte väčšími mukami ako je choroba, to je jeden z mechanizmov, jeden zo spôsobu kontaktovania veľkého intelektu- Boha s človekom. Bolesť človeka, to je i jeho bolesť. Choroby sa vždy vrátia ak sa nezmení postoj, spôsob života, chovanie k okoliu a k sebe. Musíme zmeniť zlozvyky, lebo oni spôsobujú choroby.

Príčiny chorôb – Zhubné city, emócie, umelý spôsob výživy a umelosť jeho zloženia, nedostatok blízkeho a vzdialeného cieľa, nesprávne chápanie svojej podstaty a svojho predurčenia. Chorobám úspešne čelia pozitívne emócie, mnohé rastliny, prehodnotenie svojej predstavy o podstate bytia a predurčenia. V našich podmienkah môžeme stratené spojenie s rastlinami vrátiť, ale musíme si stále uvedomiť, že k týmto rastlinám potrebujeme osobný kontakt. Svetlé okamžiky sa objavujú, keď sa k tebe ľudia, ktorí ťa obklopujú, chovajú s úprimnou láskou. Liečivé pozitívne emócie môžeme vyvolať a to pomocou vzpomienok, napr; spomiekou na niečo dobrého, príjemného zo svojej minulosti. Pomocou tejto spomienky sa treba pokúsiť pocítiť tento blažený stav v ktorom sme boli. Ľahnúť a uvolniť sa, spomienky je treba začať hneď a ísť do minulosti, buď z detstva myšlienkovite postupovať až dodnes, taktiež aj na nepríjemnejšie minúty a pocity súvisiace s nimi. Keď ráno vstávate, buďte vďačný Bohu, že vám dal ďalší deň na tejto destinácii, planéte Zem a pomyslite na niečo pekné, dobré, nezáleží na tom, na čo konkrétne. Dôležité je, aby myšlienky boli svetlé. Pomyslite na svoje deti, vnúčatá, na ľudí ktorých máte radi a ešte pomyslieť na to, čo urobiť, aby všetkým bolo dobre, stačí aj pár minút, keď bude takto postupovať čím viac ľudí, tak sa obrazy vytvorené ľudskými myšlienkami budú splývať do jediného, jasného a nasýteného obrazu uvedomenia. Takto sa naučíme cítiť jeden druhého chápať, pomáhať si navzájom si navzájom prenesieme cez dimenziu svetlých síl. Boh nikoho nikdy netrestá a nechce žiadne katastrofy- Boh je láska, to je stvorenie.

Smrteľný hriech– Všetko zlé, čo prežíva človek privoláva na seba sám, keď porušuje všetky pravidlá duchovného bytia a prerušuje spojenie s prírodou. Temné sily sa snažia vždy upútať jeho pozornosť a to krátkodobou  príťažlivosťou vášho pretechnizovaného bytia, donútiť ho nemyslieť na jednoduché pravdy, prikázania, hovorené ešte v Biblii, a v tom sa im dosť často darí, hovorí Anastázia. Jeden zo smrteľných hriechov človeka je pýcha. Tomuto hriechu je vystavená väčšina ľudí a peniaze im slúžia v tomto ako jeden z hlavných nástrojov, vymysleli ich temné sily. Peniaze sú akoby zónov vysokého napätia. Temné sily sú hrdé na svoj výmyseľ, a k tomu ešte myslia, že sú silnejšie než svetlé, pretože sa im podarilo vymyslieť peniaze. Tisíce rokov sa tiahne veľká opozícia a človek sa nachádza v jej centre, lebo ľudia v dnešnej dobe sú vzpurní, nafúkaní, pýcha v nich vybuchuje vďake peňazí, a tak sa snažia mať aj moc, a majú veľké ego.

Silní ľudia- Anastázia hovorila o ľuďoch, ktorým hovoríme podnikatelia, o ich vplyv na duchovnosť spoločnosti. Podnikateľ stojí v čele firmy a má pod sebou, kolektívy ľudí. Na tom ako sa vodcovia chovajú k ľuďom, čo ich núti robiť, aké vytvárajú psychologické klíma, ako ovplyvňuje, bude záležať, či je ľuďom okolo nich a vo firme dobré, alebo špatne. Keď je väčšina spokojná, tak z každého vždy vychádza svetlé žiarenie a celkove je od kolektívu svetlo. Keď špatne v tom prípade- temné. Na ich vnútorný stav má samozrejme vplyv i veľa iných faktorov, ale v tom úseku času, keď sú v tomto kolektíve, je hlavným vždy vzťah s vodcom. Pre vesmír je dôležité, aby zo zeme celkove vychádzalo svetlé žiarenie vyžarovanéj lásky a dobra. O tom sa i v Biblii hovorí; Boh je láska; Anastázia hovorí, je mi ľúto,veľmi ľudí, ktorým hovoríte podnikateľia a tí sú najviac nešťastní. Podnikateľ je človek, ktorý všetko má, než iní. Už malý stredný podnikateľ má moderné auto, luxusný byt, dom. S oblečením a stravovaním vôbec nemá problémy… A radosť ? V čom je uspokojený ? Každý deň, keď ide do firmy je napnutý, má zamyslenú tvár, premýšľa, robí si nejaké plány, niečoho sa bojí, znepokojuje sa, keď mu zvoní mobil. To isté, keď sa vracie domov z firmy podvečer, žiadna radosť, úsmev. Ale to je práca Anastázia, hovorí jej Megre; Toto je spôsob života, nie je v ňom záblesk svetla od momentu prebudenia do momentu usínania, a dokonca aj v spánku. A ten podnikateľ nevidí ani rozpukanie lístkov, ani jarný potôčik. Okolo neho sú veční závistlivci, ktorí si prajú vlastniť to, čo má on. Pokus ohradiť sa od nich tým, čomu hovoríte ochranka, pred domom, vilou, ako pevnosť, nikdy neprináša plné uspokojenie, pretože strach a starosti sú v ňom samom a vždy zostávajú s ním. Tak je tomu až do smrti a pred koncom jeho života je ľútosť, že všetko tu musí nechať… On sa nikdy nestíha radovať z dosiahnutého, lebo v zápätí prichádza ďalší plán a to zložitejší, a začína sa to všetko od začiatku.Veď získava blahobyt, nadšené pohľady žien/zlatokopky/a úcta okolia, tak to je ilúzia, ale toto v skutočnosti nie je Vladimíre. Kde si videl úctihodný, či nadšený pohľad človeka, pozerajúceho pasažiera z luxusného auta, vlastníka prepychovej vili ? žiadny človek to nepotvrdí. Toto sú takzvané pohľady závisti, ľahostajnosti a podráždenia. A dokonca ani ženy nemôžu milovať, lebo ich pocity sa zmiešavajú s prianím ovládnuť nie len toho človeka, ale i to čo má. A zase tiež podnikatelia nemôžu skutočne milovať ženu,  lebo nie je možnosť urobiť dosť miesta pre tento veľký cit. Anastázia zachycovala nie vonkajšie prejavy citov, ale tie jemnejšie skryté vo vnútri. Hodnotila stav človeka podľa množstva jej viditeľného svetla.