Väčšina ľudí vo vyspelých civilizovaných krajín si myslí, že mäsitá strava je jeden z najprirodzenejší  a najvhodnejší spôsob výživy. Tvrdia, že len mäsitá strava dokáže pokryť dennú potrebu bielkovín a ďalších živín. Mnohí konzumenti mäsa veria, že vždy len mäso dokáže zabezpečiť vysokú výkonnosť v práci či v športovej aktivite. Bežne prevláda názor, že vegetariáni sú slabší, menej výkonní a nemajú výdrž. Opak je pravda. Veľa výskumov dokazuje, že vegetariáni sú silní, priemerne výkonní a vytrvalí jedinci, ktorí sa tešia z vyššej odolnosti voči najrôznejším chorobám. Zistilo sa, že vysoký výskyt kardiovaskulárnych onemocnení vo vyspelých krajinách s prevládajúcou konzumáciou mäsa, je veľké, zatiaľ čo tieto choroby sú prakticky neznáme v spoločnosti s nízkou spotrebou mäsa. Vysoký obsah choresterolu v mäse zanáša cievy, ktoré časom strácajú pružnosť. Dôsledkom toho býva vysoký krvný tlak, mozgová mŕtvica, alebo srdečný infarkt, takže každý druhý konzument mäsa podľa štatistík musí počítať s perspektívou týchto onemocnení. Vegetarián, pokiaľ sa nenarodil s vrodenou srdečnou vadou sa nemusí obávať chorôb srdca a cievného systému. Ďalším orgánom, ktorý je veľmi nepriaznivo postihnutý u konzumenta mäsa, sú obličky, ktoré častokrát nestačia vylučovať veľké množstvo dusíkatých látok obsahujúcich v mäse. Tieto látky majú tendenciu usadzovať sa v kĺboch a spôsobovať tak mimoriadne nepríjemné onemocnenie ako je artitída, či reumatizmus. Pritom väčšina osôb trpiacich týmito chorobami by si mohla zlepšiť svoj zdravotný stav, alebo úplne vyliečiť vylúčením mäsitéj potravy. Hrubé črevo je ďalším orgánom, ktorý priamo trpí mäsitou stravou. Pretože mäso má nízky obsah vlákniny, jeho pohyb tráviaceho ústrojenstva je pomalý a môže spôsobovať zahlievanie, plynatosť a zápchu. Vegetariánska strava s dostatkom vlákniny naopak podporuje peristaltiku čriev a plynulý pohyb potravín tráviacim traktom. Mäso je tiež častým zdrojom parazitickej nákazy. V dnešnej dobe málokto môže popierať spojitosť medzi výskytom rakoviny a mäsitou stravou. Štatistiky ukazujú, že rakovina hrubého čreva takmer neexistuje v kultúrach s tradične rastlinou výživou, je však druhým najrozšírenejším typom rakoviny na americkom kontinente, kde prevláda mäsitá výživa. V európe Škótsko so svojou neobvykle vysokou spotrebou hovädzieho mäsa patrí k národom, ktorý sú najviac postihnutí rakovinou hrubého čreva. Mnohé konzervačné látky bežne používané v mäsovom priemysle sú preukazateľné rakovinotvorné. Mäso však neprispieva len ku vzniku rakoviny hrubého čreva, je zapríčiňujúcim faktorom iných typov rakoviny. Je možné to vysvetliť tým, že mäso vedľa živín obsahuje i vysoké percento látok a to hlavne dusíkatých, ktoré sú pre ľudské telo toxické. Rastové hormóny a antibiotiká používané pri chove dobytka zvyšujú percento toxicity mäsa ešte viac. Zachovaním dobrého zdravia je dostatočným dôvodom, aby sa každý človek vážne zamyslel nadnes prevládajúcou mäsitou stravou a uvažoval o prechode na zdravšiu rastlinnú výživu. Štatistické údaje sú presvedčivé a jednoznačne poukazujú na superioritu rastlinnej výživy.

Žijú vegetariáni dlhšie ? Existuje veľa výskumov tradičných kultúr živiacich sa prevažne rastlinnou stravou, či už sú to Pakistanskí Hunzovia, či Juhoamerickí indiáni, ktorí sa bežne dožívajú extrémne vysokého veku, naproti tomu Eskymáci, ktorí sa výlučne živia len mäsom a tukom zo zvierat, a ich dĺžka života nepresahuje viac ako 30 rokov. Takže výskumy skupín vegetariánov po celom svete presvedčivo ukazujú, že sa dožívajú vyššieho veku než konzumenti mäsa a pritom sa tešia lepšiemu zdraviu.

Je človek mäsožravec, alebo vegetarián ? Mäsitá strava je takou samozréjmosťou modernej civilizovanej spoločnosťou, že väčšina ľudí si myslí, že človek je mäsožravec od prírody. Ale aj naši predkovia boli vegetariáni a po mäsitej strave siahli napr; behom doby ľadovej. Zrovnaním fyziológie človeka s inými živočíšnými druhmi zistíme, že človek je prirodzený vegetarián, ktorý sa síce v prípade núdze môže živiť i mäsom, no nie je to však optimálny typ potraviny pre jeho organizmus. Každý živočíšny druh je viac či menej výborne vybavený na príjmania druhu potravín. Mäsožravci sú napr; dobre prispôsobení k príjimaní surovej mäsitej stravy. Ich tráviace ústrojenstvo je omnoho kratčšie než bylinožravcov, alebo u človeka. A ich žalúdok obsahuje až 10 násobne množstvo žalúdočnej kyseliny. Mäsožravci majú ostré zuby, ktoré potrebujú na trhanie mäsa a nemajú stoličky, a preto potravu len hltajú vo veľkých kusoch. Bylinožravci nemajú ostré zuby, majú však dostatok stoličiek a s ich pomocou dôkladne prežúvajú každé sústo. Majú málo žalúdočnej kyseliny, preto prežúvaním dostávajú do žalúdku už kašovitú. Preto aj človek by nemal hltať každú potravu,ale 20-30 x ju v ústach poprežúvať, ako bylinožravci.

Jedlo ako dar- Je zaujímavé a podnetné sa pozrieť na otázku ľudskej výživy z hľadiska jógy, ktorej cieľom je rozvoj vedomia. Indická filozófia o výžive sa zmieňuje často a jedlo vôbec nepodceňuje, naopak pokladajú ho za významnú zložku života. U nich je jedlo všetko, v jedle je obsiahnutý celý vesmír, všetko čo existuje, prípadne rastie, rozvíja sa a je obdarené určitým stupňom vedomia, musí byť vyživované čím si iným, vystupuje v úlohe obete a to dobrovolné, alebo nevedomé a vynútené silou. Aspekt obete je však neodmysliteľným fattorom v princípe univerzálnej výživy. Výživová báza človeka, je to jasne povedané, že je to svet rastlín a nie zvierat. Svojim odklonom od rastlinnej stravy človek stratil veľkú väčšinu svojich intuitívnych schopností, ktoré sú tak vlastné rastlinám. Požívaním mäsa povzbudil rozvoj racionálnou myslou spolu s agresivitou, ktorá je obsiahnutá v aktu získavania mäsitej potravy zvierat. V prípade mäsitej potravy ide vždy o akt násilia, lebo ani jedno zviera sa nechce vzdať života dobrovolne. Zvieratá, ktoré idú na jatky prežívajú posledné chvíľe svojho života v strašnej agónii a následkom strachu a stresu sa i ch telách vytvárajú vysoké množstvá adrenalínu a ďalších toxických látok, ktoré znehodnocujú kvalitu mäsa.

Budem mať dostatok bielkovín ?– Mnohí konzumenti mäsa sa obávajú, že po prechode na rastlinnú stravu nebude pokrytá ich denná potreba živín, predovšetkým bielkovín. Donedávna prevládal názor, že len mäso obsahuje všetkých 8 aminokyselin, ktoré treba organizmu dodať v potrave. Dnes je už ovreným faktom, že všetky tieto aminokyseliny sú zrovna tak dodané v mandlovom mlieku a v sojových bôboch. Taktiež je ich vysoký obsah bielkovín v orechách, semenách/ľanové, sézamové/a strukovinách/až 30% /Ak do svojho jedálnička budete zaraďovať soju, strukoviny, orechy, semená, tak nikdy nebudete mať nedostatok bielkovín. Pri ich konzumácii majte na zreteli, že ich bielkoviny sú vysoko koncentrované, podobne ako bielkoviny obsiahnuté v mäse. Ich nadmerné užívanie môže mať nepriaznivý vplyv na zdravie. Aj so strukovinami treba byť opatrný, práve tak ako s mäsom, lebo sú všeobecne veľmi ťažko stráviteľné, obsahujú veľa dusíkatých látok, ktoré u niektorých typov vyvolávajú plynatosť čriev a zápchu. Orechy a semená sa doporučuje konzumovať len v malých dávkach, množstvách pre ich príliš vysokú koncentrovanosť. V tomto zmysle je dôležité si uvedomiť si, že vysoký obsah bielkovín robí jedlo zle straviteľným a využivateľným pre ľudské ľudský organizmom, či už ide o jedlo rastlinného, alebo živočíšneho pôvodu. Makribiotika zaraďuje potraviny s vysokým obsahom bielkovín do kategórie jangových potravín/mäso, vajcia, strukoviny, orechy/, ktoré v tele podporujú mužskú dostredivú silu neba, a nie bielkovinové potraviny/ovocie, cukor/ktoré patria do kategórie jinových potravín, vnášajúcic vnášajúcich do tela odstredivú ženskú silu zeme. Pre optimálne fungovanie ľudského tela je dôležité, aby boli v strave zastúpenie obidve kategórie. Pretože každá z nich predstavuje veľmi vyhradenú polaritu, dlhodobé uprednosťovanie potravín len jednej kategórie môže mať negatívne dôsledky na fyzickom a psychickom zdraví človeka. Zdá sa, že z hľadiska vyváženosti živín a obsahu bielkovín je pre ľudské telo najprijateľná strava založená na obilninách. Koncentrácia bielkovín v obilninách/7- 14%/nie je príliš vysoká, takže nezaťažuje zbytočné trávenie. Makrobiotika vysoko hodnotí stravu založenú hlavne na obilninách jednako pre ich ľahkú straviteľnosť a tiež pre ich vyrovnanú energiu, ktorá pomáha udržať organizmus v bode rovnováhy medzi protikladnými silami jang a jin. Je dokázaným faktom, že všetci konzumenti mäsa zasa denne vysoko prekračujú potrebnú dávku bielkovín a takýmto spôsobom však zbytočne zaťažujú svoje tráviace ústrojenstvo. Ale väčšina vegetariánov tiež bežne prekračuje dennú dávku bielkovín, hlavne, keď je ich strava bohatá na strukoviny, sóju, orechy, semená a mliečne výrobky.

Je mlieko zdravé ? Kvôli stúpajúcemu počtu alergií sa kravské mlieko považuje za jednu z veľmi protikladných potravín, hlavne medzi zástancami zdravej výživy, že človek bez mlieka, ktoré je však nevyhnutné ako súčasť ľudskej výživy neobíde. Avšak makrobiotika mlieko rázne odmieta a to kvôli zahlieňovaniu organizmu a tiež pre ťažkú stráviteľnosť. Alternatívom kravského mlieka je kokosové mlieko z pevnej časti orechu, dostať ho v bio obchodoch, tatiež mandlové mlieko sa pokladá za super omladzujúci nápoj so silnými tonizujúcimi účinkami na mozog. Reguluje tiež sexuálne orgány a preto sa doporučuje piť ho po aktu milostného splynutia na obnovenie energie, ktorá sa pri akte stratila. Ďalšie je sojové mlieko, ktoré je výbornou alternatívou živočíšneho mlieka, pre vysoký obsah bielkovín, ale však nieje až tak dosť dobre stráviteľné/ako mandlové mlieko/a môže naňho vzniknúť alergia.

Kombinácie jedál- Správne kombinovanie jedál má veľký význam v zdravej výžive. Avšak nevhodná kombinácia môže znehodnotiť i inak dobré, hodnotné potraviny a aj to je príčina alergie. Ovocie sa strávi priamo v žalúdku za 50-60 minút, ale strávenie komplexných cukrov v obilninách aj niekoľko hodín, takže ovocné koláče sú nevhodnou kombináciou, prispievajú k zahnívaniu v hrubom čreve. Ovocie je ľahko stráviteľné a je vhodné ho konzumovať samostatne jednu hodinu od druhého jedla. Kombinácia mlieka s mäsom a rybami je vysoko toxická. Prípustná  je kombinácia mlieka s obilninami, napr; s ryžou. Obilniny kombinujte so zeleninou, aj so strukovinami. Sojové bôby vo forme s tofu. Nikdy nekombinujte zeleninu s ovocím. Orechy môžeme kombinovať s ovocím, so zeleninou, aj s obilninami. Med skôr samostatne, do čaju, nie variť.