91. A vy ako sa máte ? -Mentálny kouč. Peter Bielik.

V mojej práci je záujem o človeka a absolútny základ všetkého. Nie náhodou vás oslovujem svojou knihou a pýtam sa; ako sa máte;. Dobre, alebo zle sú dve podoby bežnej odpovede, ktoré ani  zďaleka nemusia vyjadrovať to, ako sa človek cíti. Medzi nimi je široká škála podôb nášho prežívania, ktorú by sme mal chcieť vidieť, pretože tam sa nachádza skutočná pravda života.

Rozum, alebo A srdce– Na ceste životom sa niekedy ocitáme na križovatke, ktorá pre nás kladie väčšinou požiadavku voľby, ktorým smerom ďalej. Najintenzívnejší tlak na riešenie sa objavuje v situácii, keď rozum má svoje dôvody a srdce tiež. Jedno vylučuje druhé a vy viete, že uspokojiť obe bude ťažké, až tiež nemožné. Náš rozum a srdce sú len ľudské, sú to dva zázraky, ktoré nás definujú, určujú našu ľudskú identitu a spôsobujú nám toľko radosti, ale aj starosti. Rozum a srdce sú jediné fyzické časti nášho tela, ktoré nám dávajú duchovnú pohodu, Sú pre nás inšpiráciou aj riešením, spásou aj zatratením, sú jedno telo, jedna duša, jedna myšlienka, jeden pocit, to sú vzácne chvíle. Rozum prechádza na územie citu a žasne, že nie všetko je logické a napriek tomu krásne. Srdce naopak rastie, keď vie, že milovanie nie len aktom túžby, ale stáva sa zmyslom samotným.

Mentalita víťaza– Prečo nás strata tak demoralizuje namiesto toho, aby nás mobilizovala a spájala ? Prečo sa po prehre otáčame jeden druhému chrbtom namiesto toho, aby sme si pomohli ? Prečo sme silní, len keď vyhrávame a slabí, keď prehrávame ? Nehľadajte mentalitu víťazov len vo víťazstvách, ale budujte ju vo výzvach. Rozvíjajte ju v úsilí čeliť vlastným obavám, v úsilí dvíhať sa po každom páde, v akceptácii vlastnej nedokonalosti a v snahe neustále sa zlepšovať. Mentalita víťaza je totiž vždy životná filozofia, a nie výsledok.

Dôvera v neistotu– Na začiatku každého poznania je nepoznané, na začiatku každého poznania je nepoznané. Na začiatku každej skúsenosti je neskúsenosť, a na začiatku každej vedomosti je nevedomosť. Presne tak, ako na začiatku každej istoty je neistota, ak si osvojíme dôveru v neistotu, prestaneme byť otrokmi strachu. Neistota neprestane existovať len preto, lebo ju nechceme, a naopak každým pokusom o jej vymazanie sa sami vystavujeme tlaku a vnútornému chaosu. Ak sa prestaneme báť neistoty, možno objavíme ozajstnú lásku, spaľujúcu vášeň, mnohotvárnu kreativitu, alebo nevyčerpateľnú energiu. Objavíte ozajstnú dôveru, ktorá nám bude pomáhať prekonávať aj ťažšie chvíle v živote. Príjmajte vždy premenlivosť života a dôverujte sami sebe, dôverovať láske aj sklamaniu, víťazstvám aj porážkam, taktiež radosti aj bolesti.

Návraty– Pravé poznanie má hodnotu len vtedy, ak sa dokážeme bezpečne vrátiť. Ľudia majú mylnú predstavu, že ak sa niekam zaradia, stanú sa inými, nie je to tak, stanú sa len zaradenými. Každým takým zaradením však strácajú kus seba, a tak sa ľudia stále ponáhľajú, stratení v bludisku hľadania svojej cesty. Potreba vrátiť sa k sebe a svojej podstate je dnes naliehavejšia, ako kedykoľvek predtým. My však potrebujeme hľadať a podnikať expedície za poznaním, aké potrebujeme sa vždy vrátiť k svojej identite, k svojmu JA. Návrat v sebe skrýva významnú symboliku usporiadania nášho života. Prach si a na prach obrátiš. Nie je umenie odísť, ale dokázať sa vrátiť a prijať samých seba takých, akí sme. Jedine takéto hľadania spojené s návratom majú význam.

Povedz to, kým je čas- Keď sa v rodine objaví rakovina, je to ako výbuch bomby bez varovania, črepiny zasiahnu každého bez výnimky. Vtedy potrebujeme veriť, musíte bojovať a to vždy. Je to otázka vzťahu k sebe, k svojím blízkym, ktorých máte radi, je to o vzťahu k životu. Musíme mať odvahu stále akceptovať chod času, ktorý je nezávislý od našich túžob a želaní. Tento druh odvahy potrebujeme na to, aby sme dokázali uzavrieť príbehy vtedy, keď život nám nedá na výber. Je na škodu myslieť si, že keď sa otvoríme svojím pocitom, staneme sa slabšími a zraniteľnejšími. Neviem, kde sme na to prišli, ale viem, že dnes sa chcem prejaviť inak. Hovoriť inak, chcem hovoriť to, čo cítim, kým je čas, aby som to neskôr neoľutoval.

Human Touch-/ Ľudský dotyk/Aj každý človek, športový tím má svoj osud, ktorý však nik vopred vôbec nepozná, nič nie je dané, kým nevykročíte dokonca ani potom, presne ako v živote, aby sa však náš osud zapĺňal zmyslom, potrebujeme viac, ako; Len; existovať a tvrdo pracovať. Naše konanie potrebuje dôvod, ktorý nie je zvonka, ale rodí sa v srdci. Len to dokáže pohnúť osudom, ak človek zmení svoj osud, dôvod môže byť len jediný. Ten, ktorý zasiahne jeho dušu a prenikne až do srdca. Všetko ostatné sa vtedy stane nepodstatným. Nie všetky tajomstvá sa dajú definovať a opísať, nie preto, aby ostali naveky utajené, ale preto, aby mal každý možnosť vyrásť pri ich objavovaní.

Neodhadzujte svoju slabosť- Myslíte i, že slabosť je tu preto, aby povedala; Pozri, aký si slabý, aká si slabá; Oni sú silnejší a lepší ako ty; Nikdy nepochopíme význam sily, ak nespoznáme vlastnú slabosť. Len vo vedomom úsilí prekonávať ťažkosti sa rodí charakter, je to v športe, aj v živote. Nedorozumenia vôbec nemajú pôvod v generačných rozdieloch a ani v pohlaví, alebo akomkoľvek spoločensky zadefinovanom kritériu, ale v ochote, resp. neochote porozumieť jeden druhému. Nezamotajme sa vo svojich prianiach, skúsme byť jednoduchí a úprimní k sebe aj čarodejníkom, od ktorých pomoc očakávame. Potom sa naše priania môžu splniť. Formuje nás veľa udalostí, rovnako ako nás formujú ľudia, ktorí nám prichádzajú do života. Je to nikdy nekončiaci proces, ktorý môže mať pozitívny, ale aj negatívny aspekt, záleží len na nás, čomu dáme prioritu.

Momenty duše- Nemôžete riešiť niečo, čo v danom čase nechce byť riešené. Je zaujímavé, že keď ideme do rizika, môžeme cítiť bezpečie a dôveru, a naopak, keď zostávame v bezpečí, môžeme cítiť ohrozenie. Ak sme hluchí a slepí, aj keď možno rozumní, duša sa definitívne uzatvorí, prestane veriť, že ju niekto môže prijať. Ak uvoľníte svoju túžbu zo zajatia strachu a necúvnete, keď sa objaví pochybnosť, dokážete veľké veci. Najťažší boj sa vždy odohráva v nás. Bez svedkov, fanúšikov, bez podpory, bez publika. Ak ho zvládneme, je to naše najväčšie víťazstvo a jeho cena je nesmierna. Sú momenty, kedy v  ktorých, človek musí byť sám, sám sa musí pozrieť do očí vlastnému strachu a neutekať pred ním.

Tak dobre, ako sa len dá– Aj ráno môže byť začiatok života, malého, ale života- Ráno je malý začiatok malého života. Máme možnosť, ako každý deň ovplyvniť obrovské množstvo svojich malých životov a nie len svojich. A veľký život ? ten je predsa zložený z tých malých… Ráno je najdôležitejšia časť dňa. Určuje, akým spôsobom zvládneme, čo nás čaká. Ako sa však človek pripravuje na pracovný deň ? Väčšinou nijako. Súčasný život kladie na človeka nároky, ktoré sú oveľa väčšie ako preteková záťaž, ak nie fyzicky, tak psychicky určite. Zaveďte do života; Vstávajte ráno trochu skôr, ako ste zvyknutí. Pripravte telo na fyzickú aktivitu; Cvičte; Aj napriek tomu, že sa neživíte fyzickou prácou, ranné cvičenie je dôležitejšie, a to hlavne pre tých, ktorí majú sedavé zamestnanie, či pracujú z domu. Ranné cvičenie prospieva nášmu telu, mysli, prekrveniu všetkých jeho častí a zvýšeniu flexibility. Okysličená krv vám zlepšuje aj mozgovú činnosť/žiaci, študenti, učitelia/ Dýchajte, meditujte, upokojte svoje myšlienky/Joga/nikdy nerobte, keď vstanete, že začnete hneď ráno čítať správy  a maily. Takýmto spôsobom sa ráno nikdy nenaladíte. Ráno ak otvoríte oči, snažte sa ostať v prítomnosti. Myslite na to, čo práve robíte, myslite na každý moment. K tomu vám môže pomôcť cvičenie, dýchanie a meditácia/treba si privstať/Vždy si po cvičení dajte dobré a kvalitné raňajky, nepodceňujte ich, lebo sú dôležitým stavebným prvkom a palivom pre náš organizmus, hlavne bielkoviny, a sú súčasťou našej rannej psychickej stability. Nie je jedno, čo jeme, ani ako jeme, ak môžete, jedzte za stolom, ideálne aj s členmi svojej rodiny, venujte im pozornosť, úsmev, milé slovo, dotyk, či objatie.

Ja a My- Človek žije a zomrie. Ľudstvo existuje a… ktovie. Sme dominantný druh na planéte. Ľudstvo sa cíti neohrozené a bezpečne. V dôsledku toho sme sa prestali zaoberať otázkou, ako prežiť, a začali sme  venovať pozornosť tomu, ako žiť. Sme posadnutí komfortom a kvalitou vlastného života na všetkých úrovniach, a začali strácať záujem o celok. Naše životné prostredie speje ku katastrofickým zmenám. Dnes vidíme v spoločnosti silnejúce tendencie k intolerancii, agresivite a násiliu. Motívom nášho  konania sa stala potreba mať/vlastniť/namiesto potreby byť/zmysluplne existovať/. Uspokojenie svojich potrieb sme stotožnili s kvalitou života. A to nie je to isté, je to jeden z najväčších omylov našej modernej spoločnosti.

Vždy, keď hovoríš, že nevieš, tak vieš- Myšlienky determinujú naše životy. Sú tvorcami a zároveň však aj sprievodcami. Stoja pri zrode všetkých vznikov a zánikov, niekedy nás vedú z tmy do svetla a niekedy aj naopak, zo svetla do tmy. Keď si už celkom nevieme rady, použijeme slovíčko; Neviem ; ako vyjadrenie síl pôsobiacich mimo nášho vedomia. Máme strach vidieť pravdu o sebe takú, aká skutočne je. Každé ; Neviem; znamená zbavenie sa zodpovednosti za svoje rozhodnutia. Nie je dobre krčiť plecami a hovoriť si; Neviem; Pripravujeme sa tak o jedinečnú možnosť okúsiť plody poznania, a to je škoda. Vždy , keď hovoríme; Neviem; sa možnosti byť zrelšími a múdrejšími. Býva to veľmi náročný proces a to  dopracovať sa k pravým odpovediam.

Celé zle– Keď si volíte medzi aktivitou a pasivitou, rozhodujete sa pre slobodu, alebo otroctvo. Čo majú úspešní ľudia spoločné ? No nesťažujú sa, a to nikdy. Nesťažujú sa na peniaze, na počasie, na to, že musia ráno vstávať a pracovať. Nesťažujú sa na systém, na to, že majú málo času, na pandémiu, na utečencov, na osud, že sa necítia dobre, keď sú chorí, že ich nikto nechápe, na podmienky a okolnosti. Málokto si uvedomuje, že na pozadí triviálneho sťažovania, či nesťažovania je vyjadrený postoj k životu. Ak sme aktívni, veľa sa učíme, rozvíjame sa a rastieme. Nie len z odbornej stránky, ale aj ľudsky. V aktivite sa rodí sloboda a možnosť mať život vo vlastných rukách. Pokúste sa nenadávať a nesťažovať sa, nebuďte pasívni, nechcite byť takí. Vytváranie, zmena a prijatie, toto sú tri ukazovatele aktívneho postoja k životu, ktoré majú úspešní ľudia spoločné. Iba pasívni ľudia sa pýtajú; Prečo; ? Prečo sa mi to stalo, prečo oni, prečo takto, prečo práve teraz, prečo toľko, prečo nič, prečo stále, prečo nikdy. Ak však patríte k tým, čo najprv vidia náročnosť, to neznamená, že nemôžete hľadať cesty, ako sa dá, spôsob postoja; Ako sa to dá; má pre vás veľkú cenu.

Disciplína- Vnútorná sila je výsledkom hodnôt v živote. Aké sú silné vaše hodnoty, takí silní budete aj vy. Veľa dokážeme predovšetkým vďaka pracovitosti a disciplíne, ktorá nám umožňuje robiť správne veci, v správnom čase a správnym spôsobom. Zmeniť svoj život pozitívne by nám malo dávať zmysel. My sami by sme mali byť zmyslom a hodnotou svojho snaženia. Len disciplinované úsilie založené na láske a vedomej hodnote, sa stáva povznášajúcim. zaveďte do života; Nehľadaj vo svojom živote disciplínu, ale zmysel, prečo niečo chcete robiť. Môžete dosiahnuť len ciele, ktoré sú v súlade s vašimi hodnotami. Napíšte si kroky, ktoré vám pomôžu priblížiť sa k svojim cieľom. Musia mať deň, hodinu a miesto. Posilňujte všeobecnú disciplínu, neodkladajte drobné rozhodnutia a robte ich hneď. Vstávajte v rovnakom čase a rovnako si líhajte spať ak to ide. Určité činnosti počas dňa robte približne v rovnakom čase. Všeobecná disciplína o zavedení poriadku do vašich dní, čo zvyšuje istotu a stabilitu. Ak máte niečo radi, zrieknite sa toho dobrovoľne na istý čas/3 kávy denne, či alkohol/

Zoberte si svoju zodpovednosť– Ak pred niečím utekáte, pravdepodobne je to vaše- Niektorí ľudia chodia zhrbení, zamračení a unavení pod váhou zodpovednosti. Nesú ich na svojich chrbtoch, batohoch veľmi ťažkých, ktorých sa nemôžu zbaviť ani v noci, keď si líhajú do postele. Niektorí stým nákladom bojujú lepšie, iní horšie, čím dlhšie však so svojím nákladom vstávajú, tým menej veria, že by jedného dňa však mohlo byť inak. Naopak sú ľudia, ktorí sa pod váhou zodpovednosti nekrčia. Ich chôdza je však pevná, aj napriek tomu, že majú toho na chrbte naozaj dosť. V čom je ten rozdiel ? Sú ľudia silnejší a slabší ? alebo je zodpovednosť väčšia a menšia ? Zrelá osobnosť si zodpovednosť pýta, lebo vie, že ju potrebuje k rastu. Pod jej váhou dokážeme kráčať pevne a cítiť sa pritom slobodne, lebo je to naša voľba. Ak pred niečím utekáte, je to pravdepodobne vaše. Prestaňte unikať a pozrite sa na to, ak nesiete na svojich pleciach zodpovednosť niekoho iného, komunikujte sním o tom, vyjadrite to. Pomôžete tým nie len sebe, ale aj tomu druhému. Vymedzte si jasne hranice svojej zodpovednosti. Nastavte sa tak vždy,  že zodpovednosť je zrelosť a v nej spočíva ozajstná sloboda ducha, dá vám to energiu a odvahu, ktorú potrebujete.

Outdoor Day- Príroda ponúk všetko, čo človek potrebuje v náročných chvíľach. Prijatie, perspektívu, vôňu, pokoj, krásu a život v jeho prirodzenej podobe. Príroda dokáže vyčistiť hlavu v priebehu okamihu, nastavte si jedenkrát do týždňa tzv. Outdoor Day. V ten deň sa vyberte von, bez ohľadu na počasie, pamätajte si, že neexistuje zlé počasie, len nevhodné oblečenie, alebo lenivosť. Ideálna je prechádzka, chôdza, či turistika, väčšinou počas víkendov. V prírode zapojte všetky svoje zmysly, je dobré sa aj  porozprávať, prečo nie ? ale ešte lepšie je počúvať zvuky prírody, vnímať jej vône a vidieť jej krásu. Dotýkajte sa zeme, trávy a stromov, nechoďte všade autom, ak to nie je nevyhnutné. Používajte vlastné nohy, či bicykel, chôdza má pozitívny vplyv na vašu psychiku. Keď ste v prírode, zlepší sa tým aj  vaše vnímanie, úsudok a budete celkove sviežejší. Nevenujte sa správam z mobilu, ale buďte plne prítomní a vnímaví voči všetkému, čo sa deje okolo vás.

Slovo je stopa na duši- Slovo môžete zobrať späť, jeho účinky nikdy. Ako často obraciame vlastné slová proti sebe a správame sa k sebe tak, akoby sme to nikomu inému nedovolili ? Pichľavé a bolestivé slová, uložené jedno vedľa druhého, sa hniezdia v našom vedomí a ostávajú visieť, ako netopiere dolu hlavou. Slová majú ohromujúcu moc, sú také silné, že majú schopnosť určovať náš osud, a nielen náš, ale aj osudy ľudí, ktorí sú v našom živote. Používajte slová uvážené a v rovnováhe, ako je korením v jedle, a nepreháňajte ich, môžete veľa pokaziť. Keď hovoríte o sebe, snažte sa byť objektívni a to isté platí, keď hovoríte o niekom inom. Slovo môžete zobrať späť a ospravedlniť sa. Myslíte na to skôr, než ho vyslovíte. Neponižujte sa, ani neodsudzujte, radšej si povedzte, čo chcete a čo môžete zmeniť. Rozširujte si slovnú zásobu hodnotným čítaním, čím väčší repertoár slov máte, tým väčšia šanca, že ich budete vedieť použiť adekvátne. Zvyšujete tým mieru porozumenia sebe aj iným.

Úcta k obyčajnosti– Obyčajné dni nám možno nedajú všetko, čo chceme, ale určite všetko, čo v živote potrebujeme. Paradoxne nie podnety, ktoré sa nám dejú, ale prežívanie obyčajnosti určuje kvalitu citového prežívania nášho života. Obyčajnosť má veľký význam a vôbec nie je samozrejmosť. Učí nás pozornosti a citlivosti, umenie vystačiť si málom a premeniť na veľa svojim významom, nie množstvom. Poďakujme obyčajnosti za to, že existujete, lebo ona vôbec, nie je obyčajná. Urobte si fotku, pozrite si zvečnené momenty na fotkách, ktoré vás vrátia k pocitom, čo ste v tých chvíľach zažívali.

Za všetko môže láska- odpoveď je láska- Koniec nám ponúka uvedomenie si významu posolstva života, začiatok nám dáva zmysel. Začiatok bez konca nemôže existovať, rovnako ako koniec nemôže existovať, rovnako ako koniec nemôže existovať bez začiatku. Koniec sa začína tam, kde si uvedomujeme všetky dôležitosti, ktoré sme predtým nevnímali a začiatok je tam, kde dokážeme vnímať zmysel života bez toho, aby sme ho hľadali. Čo je vlastne zmyslom života ? Je to láska, pretože ďalej za ňu sa už nikam nedá ísť, ona je riešením zmyslu života. Láska nám dáva možnosť vedome príjmať všetko, čo tu existuje, vrátane prírody. Ona je zmyslom našej existencie. Nedokážeme ju však vnímať, keď túžime po moci a ovládaní. Moc zabíja lásku všade, jej odvodené atribúty ako sláva, samoľúbosť, manipulácia, agresivita, zištnosť a nenásytnosť, otrávili naše životné prostredie rovnako ako oxid uhličitý. Možno ani láska nie je nesmrteľná rovnako ako náš svet, a preto by sme mali prestať chcieť mať čoraz viac moci. Mali by ste viac byť, to znamená viac cítiť, viac si vážiť, viac tvoriť, viac pomáhať, viac vzdelávať, viac ďakovať, viac prosiť, viac sa usmievať, viac plakať a viac milovať. Vráťte sa do detstva a spomeňte si koho ste mali radi a čo ste mali radi. Vybavte si svoje pocity, ktoré ste vtedy prežívali. Uvedomte si, kto sú tí ľudia, ktorých máte radi, čo k ním cítite ? čo pre vás znamenajú ? a vedia vôbec, že ich ľúbite ? Ak nie povedzte im to, ak to vedia, opakujte im to. Ak váš život niekedy nie je žiarivý, neznamená to, že ho nemôžete mať radi. Aj láska nie, kedy bolí, a predsa sme šťastní, keď ľúbime. Nemali by sme sa báť milovať, mali by sme mať aj odvahu otvoriť sa. Lásku a múdrosť nemôžeme nikdy vyjadriť nijakou trofejou. Je zvláštne, ako to babky, dedkovia dokážu, a to ľúbiť bez podmieňovania. A aké je to ťažké pre mnohých rodičov, takto ľúbiť, a naopak vnúčatá väčšinou ľúbia svojich starkých úprimnou láskou.

Byť v pravde- Nemusíte sa vidieť vždy v najlepšom svetle ani v najhoršom, ale v pravdivom. Od malička nás učia o význame pravdy, klamať nie je pekné, nepatrí sa to. Mali by sme hovoriť pravdu a ani druhým klamať, ale robíme to, nie vždy, ale deje sa to. Ak tak činíme, nájdeme vysvetlenie a ospravedlníme si to. Všetky koncepty pravdy, tak ako ich poznáme, sú postavené na vzťahu k druhým ľuďom, ak nežijeme pravdu v sebe, zrádzame sami seba. Buďte k sebe úprimní a pravdiví, nemusíte vždy vidieť seba stále v  najlepšom svetle, ani v najhoršom, ale v pravdivom. Občas sa zastavte a skúmajte, či to, čo hovoríte a robíte, je v súlade s tým, čo cítite. Pozrite sa, či vaše rozhodnutia sú naozaj vašimi rozhodnutiami, a nie niekoho iného. Ak v sebe niečo dusíte, pomenujte to, neuspokojte sa prvotným označením, za ním sa väčšinou skrýva niečo ďalšie a to je pravda. Ak budete pravdiví k sebe, budete aj k druhým, ak už kričíte, možno to nie je hnev, ale strach, alebo bezmocnosť. V takom prípade by to malo vedieť aj vaše okolie. Na konci dňa si premietnite, kedy ste boli v súlade so sebou a kedy nie. Uvedomte si, že kedykoľvek to môžete mať tak, aby ste cítili slobodu a rovnováhu. Koniec.


Posted

in

by

Tags: