Vysoký stav vedomia- Je pre väčšinu ľudí relatívne neznámy pojem. Keďže úroveň vedomia človeka nijako nesúvisí z externými faktormi, ako sú akademické tituly, profesiálne úspechy, sociálny status, materiálne bohatstvo, alebo životné skúsenosti, téma ľudského vedomia zostáv pre veľkú časť poulácie nezaujímavá a úplne mimo povedomia zostáva pre veľkú časť populácie. V skutočnosti je rozvoj vedomia najväčším darom aký môže jednotlivec sám seba a ľudstvu ako celku ponúknuť. Nízke emocionálne stavy sú v populácii úplne bežné a môžete ich pozorovať v každodenných prejavoch našich priateľov, kolegov z práce, rodinných príslušníkov a iných ľudí z nášho bezprostredného okolia. Patria medzi ne opakujúci sa strach, žiarlivosť, závisť, sebaľútosť, obviňovanie, pohŕdanie, nenaplniteľné osobné túžby, detinské očakávania, deštruktívne závislosti, či hnev, túžby, odpor sú prvotným základom ešte komplexnejších emociálnych stavov, ktoré ľudia denodenne prežívajú- a to beznádej, smútok, ľútosť, hanba, vina, pýcha, znechutenie a mnoho iných. Veľká časť populácie trávi hodiny, dni, týždne, ba dokonca celý život týmito negatívnymi emóciami, emocionálnymi stavmi. Napríklad ak niekto povie, alebo urobí niečo, čo sa nám nepáči a my sa prepneme do stavu hnevu, neodpúšťania, ohovárania, obviňovania, sebaľútosti/ako mi to mohol urobiť ?/, pomsty, alebo sme po zvyšok života urazení, ako malé deti. Niekedy stav vedomia nás uväzňuje v kolobehu, v ktorom sme ochotní týždne, mesiace, roky/aj 20/vyťahovať spomienky na jeden okamih a ľuďom vo svojom okolí donekonečna rozprávať, ako nám bolo ukrivdené a čo sme subjektívne prežívali. Emócie ako strach, túžby, odpor, či hnev mali svoj evolučný význam a pomáhali nám prežiť v nepriateľskom prostredí, v súčasnosti veľmi často vedú k zbytočnému utrpeniu, brzdia osobný rozvoj a udržiavajú nás v sebazničujúcich vzorcoch správania. Ak je náš stály emocionálny stav negatívny, vtedy zažívame viac negatívnych skúseností a negatívnych udalostí, ktoré potom pôsobia ako séria nešťastných ľudí, ktorí majú rovnaké zážitky.

Primitívne – JA- sa prejavuje všade tam, kde bojujeme s inými o prežitie. Keďže od získania energie závisí náš život, ostatných považujem za svojich súperov, svoju konkurenciu, či nepriateľov. Primitívne JA- si môžeme predstaviť ako samostatne fungujúci systém v našom mozgu, ktorý bol milióny rokov trénovaný k získavaniu energie. Je to psychologický mechanizmus, ktorý jedincovi často umožňuje identifikovať sa so svojimi potrebami, túžbami a záujmami- aj so sebou samým.Toto som ja. Toto je moje. Toto potrebujem.Toto chcem.Tento primitívny mechanizmus je obzvášť dôležitý v konkurenčných, alebo nepriaznivých prostrediach, kde je potrebné bojovať o zdroje. Veľmi často preberá kontrolu nad našim životom, aj keď si to vôbec neuvedomujeme. Naše primitívne JA sa suveréne považuje za za zažívanú bytosť, ktorá denodenne bojuje s okolitým svetom o prežitie.V dnešnom svete už síce nemusíme doslova bojovať o potravu, či územie, boje však naďalej prebiehajú. Bojujeme, ak má niekto iný názor. Agresívne pretláčame svoj subjektívny pohľad na svet. Naše primitívne JA si rozsiahlo pamätá, že prehrať nás stálo život. Ľudia sa tešia, ako jeden ponížil druhého. Videl si ako ho dal dole. Užívajú si novodobé gladiatorské boje medzi politikmi, celebritami či oponentami z rozličných názorových prúdov. Ich dualistická myseľ rozdeľuje svet na; my; a; oni; Kvôli nášmu primitívnemu JA útočíme aj na svojich kolegov, kamarátov, či blízkych ľudí, ktorí ohrozujú naše postavenie. Dnešné útoky majú rôznu podobu. Niekedy ide o mierne, ale cielené stratégie v podobe ohovárania, či rozlišovania klebiet. Videl si aký je tlstý ? Počul som, že Zuzana má intímny vzťah so šéfom, niečo je za tým. Je úplne bežné, že ľudia na nízkej úrovni vedomia ohovárajú všetkých úspešných aj neúspešných, pekných aj škaredých, múdrych aj hlúpych, vysokých aj nizkych, vlasatých aj plešatých. Toto ohovárani pochádza z ich vnútorného strachu a nizkeho sebavedomia. Ohováraním a poškodzovaním iných sa snažia podvedome zvýšiť svoju vlastnú sebahodnotu, ktorá je často veľmi nízka. Ťažko je sa zapáčiť, či vyhovieť ľuďom v ktorých dominuje primitívne JA. Je to iba strata času, lebo títo ľudia často pociťujú závisť, úspech a šťastie druhých nedokážu uznávať, oslavovať ani sa z nich tešiť. Primitívne JA chce vždy, aby jeho potreby a túžby boli naplnené, túži byť rýchlejšie, bohatšie a úspešnejšie ako ostatní, chce mať kontrolu vždy nad situáciami, ľuďmi a okolnosťami, aby prežilo. Vždy chce za každú cenu vyhrať a položí aj vlastný život.

Pýcha– Je emócia, charakteristická popieraním reality, vnútorných nedostatkov, nadutosťou, prehnaním sebavedomím, netoleranciou voči iným a sebastrednosťou, má dlhodobo deštruktívny vplyv na život. Vedie k negatívnej špirále skúseností, pretože narúša vzťahy a bráni objektívnemu pohľadu na seba i svoje okolie. Pýcha sa často maskuje ako sila, no v skutočnosti pramení z hlbokej neistoty a potreby vlastnej hodnoty. Pýcha sú- arogancia, popieranie, manipulácia, sebastrednosť, tvrdohlavosť, nadutosť, neúcta, autoratívnosť a domýšlavosť, netolerantnosť.

Vďačnosť- Ovplyvňuje náš spôsob vnímania a vytvára pozitívny filter, cez ktorý vnímame svet a životné situácie. Táto emócia, charakteristická oceňovaním darov života, uznaním druhých ľudí, prijatím svojej minulosti, alebo schopnosťou odpustiť, má významný konštruktívny vplyv na život. Vedie k špirále pozitívnych skúseností, pretože podporuje emocionálnu pohodu, posiľňuje medziľudské vzťahy a zvyšuje schopnosť čeliť význam s optimizmom. Okrem toho znižuje potrebu porovnávania sa s ostatnými, čím zvyšuje osobnú spokojnosť. Vďačnosťou sú – oceňovanie maličkostí, prijatie minulosti, rovnováha, inšpirácia, radosť zo života, uznanie druhých, odpustenie, spokojnosť a pocit naplnenia.

Nízky stav vedomia– by sa dal prirovnať k mentálnej krátkozrakosti, pri ktorej je náš pohľad na okolitý svet celkom rozmazaný. Všetko okolo nás je zahmlené a neostré. V takomto stave nám nezostáva nič iné, len si domýšlať, čo sa s nami aj okolo nás naozaj deje. Často to vedie k nesprávnym záverom a chybám v úskoku. Nevidíme svet taký, aký skutočne je, ale len nejasný obraz našich vlastných obmedzených predstáv a našej predpojatosti. Táto mentálna krátkozrakosť nás odeľuje od skutočnej reality od autentického vnímania života a od hlbšieho pochopenia seba samých.

Moje túžby- Túžba mať viac, byť lepší, mať pravdu či všetko kontrolovať pochádza zo základných primitívnych mechanizmov prežitia. Túžba- to je pokušenie, chamtivosť, frustrácia, závisť, závislosť, očakávania, nenásytnosť, neuspokojiteľnosť, dychtivosť. Túžby sa prejavujú nielen v hmatatelných potrebách, ako je potrava, alebo bezpečie, ale tiež v túžbe po uznaní, moci, sociálnom postavení, či intelektuálnom raste. Primitívne nás nútia vyhľadávať prostriedky, ktoré nám zabezpečia prežitie. Z toho istého dôvodu pociťujeme aj potrebu získať potravu, vodu, úkryt, či nástroje, hromadiť majetok na prežitie. Napríklad- dopamín vytvára po naplnení túžby pocit odmeny a potešenia, vedie k rôznym závislostiam- od jedla, sexu, drog, alkoholu, videohier, nakupovania, hazardných hier, pochvaly, pozornosti, kontoly, liekov na spanie, na bolesť a iného. Potešenie, ktoré naplnenie túžob človeku prináša je však dočasné. Človek má tendenciu túžiť po hormóne dopamíne, pretože chce opakovane zažívať pocit, ktorý prichádza s jeho uvoľnením. To je jeden z dôvodov, prečo ľudia berú drogy, pijú alkohol či fajčia. Je to zahrávanie sa s ohňom !

Môj hnev-Hnev je výsledkom nenaplnených očakávaní, neuskutočnených túžob a neprijatých aspektov nášho života. Hnev– je nepriateľstvo, nenávisť, zlosť, nespokojnosť, rozhorčenie, frustrácia, pomsta,  napätie či agresia. Ľudia u ktorých prevláda emociálny stav hnevu sa dookola rozčulujú pre triviálne veci- od dlhých radov v obchode, cez neželané reklamy počas ich obľúbeného serialu, až po politické rozhodovania, ktoré vnímajú ako osobný útok. Rozčuluje ich dopravná situácia, hlučný sused i nepríjemný kolega v práci. Sťažujú sa na výkyvy počasia, či na to, že ich obľúbená reštaurácia zmenila menu. Hnev často ventilujú na sociálnych sieťach, kde celé hodiny trávia zdielaním svojích frustrácii, bez ohľadu na ich nízky význam v širšom kontexte života. Dookola rozprávajú o tom, ako boli znevýhodnený systémom, politickými rozhodnutiami, obchodným partnerom, spoločnosťou a ako ich vlastne zranil celý svet. Netreba dlho čakať a dozvieme sa ako im niekto zabránil v úspechu, ako ich dorazil, sklamal, oklamal, využil, zneužil, okradol, preplatil, podplatil, nadhodil, zanedbal, ignoroval, či odsúdil. Ak u seba spozorujeme čo i len malý náznak týchto prejavov, je na čase sa zamyslieť nad alternatívnym prístupom k životu. Pri ďalšom zbytočnom konflikte by sme sa mali opýtať sami seba ? Naozaj si potrebujem hľadať nepriateľov ? Musíme sa neustále hádať s niekym ? Je potrebné sa neustále urážať ako malé dieťa ? Potrebujem si pokaziť deň pre svoje subjektívne pocity ? Nemám už v živote toho dostatok negativity ? Naozaj neexistuje lepší spôsob myslenia ? Nebolo by jednoduchšie v každom momente odpustiť, porozumieť a súcitiť ?

Vina a jej účel– Hlavným účelom pocitu viny má byť poučenie sa z chýb a podniknutie nápravných krokov. Trvanie na svojej vine nie nie je iba forma sebatrestania. Vina je- sebanenávisť, zlyhanie, sebatrestanie, sebakritika, pochybenie, ľútosť, pokánie, obviňovanie, vylúčenie. Ak cítime hlbokú vnútornú vinu a nie sme si schopní, celý život nás môže sprevádzať nízka sebaúcta a nízka sebaláska, ktorá vedie k deštruktívnemu správaniu a neustálemu sabotovaniu vlastného úspechu a šťastia. Emociálny stav viny dokáže byť nepríjemný, máme pocit úzkosti, pôsobí ako neviditelný jed, ktorý nás zožiera z vnútra.

Láska je– Ako stav vedomia a je hlboký a trvalý spôsob bytia, ktorý presahuje bežné emócie, alebo vzťahy medzi dvoma ľuďmi. Je to vnútorný stav, ktorý sa prejavuje v každom aspekte nášho života a prináša nám radosť, spokojnosť, naplnenie a hlbšie prepojenie so všetkými okolo nás. Je to prístup k životu, ktorý je založený na porozumení, súcit, odpustení, láskavosti, empatii a hlbokom pochopení v zájomnej prepojenosti všetkých bytosti.

Smútok- Zvykne vyžarovať zraniteľnosť, stránenie sa iných ľudí a určitú odtrhntosť od života. Takýto človek pôsobí, že je zahľadený iba do seba a do svojich probémov. Často ani nepočúva, čo mu druhí hovoria. Človek, ktorý je uväznený v emociálnom stave smútku, nevidí nič iné, len minulosť. Neustále o nej rozpráva a spomína; aké to bolo kedysi;. Jeho energetické pole býva slabé, plné smútku, melancholie a ťažkostí. Je negatívny a nezanecháva dobrý dojem. Smútok je– pesimizmus, zraniteľnosť, pasivita, vyčerpanosť, sebaľútosť, nechuť, uzavrenosť, utiahnutosť, nostalgia.

Strach- Zvykne veľmi významne obmedzovať jednotlivca na viacerých úrovniach vrátane sociálnych, psychologických, emocionálnych a dokonca aj fyzických aspektov života. Navyše strach a ďalšie emocionálne stavy znižujú kvalitu života a obmedzujú jeho schopnosť rozvíjať pozitívne a podporujúce vzťahy mimo rodinného kruhu- napríklad, v prípade spoločenských udalostí ako sú tragédie, vojny, alebo iné kritické situácie. Vtedy dostávame strach a to sú opatrnosť, vyhýbavosť, žiarlivosť, ostražitosť, obavy, zdržanlivosť, plachosť, nedôvera, úzkosť, neistota.

Odpustenie ako akt sily– Odpustenie je darom, ktorý si dávame sami sebe. Je to akt obrovskej sily, ktorého slabí ľudia nie sú schopní. Neschopnosť odpustiť je úzko spätá s emóciou hnevu. Neodpustenie v nás udržuje emocionálna bolesť k stálemu prežívaniu negatívnych pocitov. Neustále spomínanie na útok, urážku, zradu, alebo krivdu je nesmierne vyčerpávajúce. Práve odpustenie nám umožňuje zbaviť sa bolestí a začať proces uzdravenia. Niektorí ľudia tvrdia- to sa nedá odpustiť, ale v preklade to znamená- nechcem odpustiť ! Proces odpúšťania sa môže zdať náročný a bolestivý, ale výsledok prináša neocenitelný. Zotrvávať vo vine sebaľútosti, či v hneve nikomu nepomôže. Aj tak minulosť zmeniť nedokážeme. Jedine čo dokážeme zmeniť je to ako sa na svet pozeráme dnes. V tejto sekunde sa môžeme rozhodnúť, že odpustíme všetkým, ktorí nám v živote ublížili a uškodili. A to úplne všetkým bez výnimky, úprimne odpustíme v duchu  a poprajeme im v živote len to najlepšie. Je to nesmierne silný vnútorný proces, ktorý vám pomôže zmeniť život. Odpustenie je darom, ktorý dávame sami sebe a budeme žiť šťastnejší, pokojnejší, radostnejší a zmysluplnejší život a preto vážení odpúšťajte !

Prekročenie nocebu efektu- Neškodná vec spôsobuje škodu, pretože si však myslíme, že je škodlivá. Nocebo efekt je psychologický jav, pri ktorom negatívne očakávania, alebo presvedčenia spôsobia zhoršenie zdravotného stavu či celkovej kvality života. Nocebo efekt je výsledkom negatívnych očakávaní, ktoré jednotlivec môže nadobudnúť v súvislosti s konkrétnou chorobou. Tento mechanizmus funguje na základe princípu dostanete, čo očakávate. Ak vám lekár povie, že vám ostáva už len 6 mesiacov života, a my tomu uveríme, tak naozaj už viac času nemáme. Ukážkovým príkladom, ako sa dá zdravie ovplyvniť a správanie jednotlivcov, či celej spoločnosti je pandémia z roku 2019. Ak sme denne konfrontovaní s hrôzostrašnými titulkami o novej chorobe a následkoch, má to na naše zdravie obrovský vplyv. Placebo a nocebo nám dnes vedecky ukazujú, že pomocou vedomých myšlienok dokážeme zmeniť svoj zdravotný stav, či realitu, v ktorej žijeme. Silou myšlienok si môžeme privolať nepriaznivý zdravotný stav, či smrť/nocebo/, ale naopak placebom si náhle dokážeme privolať zlepšenie zdravotného stavu !            Milí moji čitatelia, odporúčam vám kúpiť si túto knihu/všetko sa tu nedá dať/a určite si uvedomíte ako si zlepšiť svoj život.