Skutočná ochrana zdravia– Tá si vyžaduje systém. Hoci nás moderné lekárstvo dokážže udržať pri živote o  jeho kvalite, však rozhodujeme sami, a to každým hltom či aktivitou. Mnohí sa radi ukolísavajú v ilúzii, že pre ochranu srdca postačí práca v záhrade či prechádzka so psom. Medicínska realita je však k našim kompromisom neúprosná. Treba tri tréningy do týždňa, z toho jeden by mal byť silový. Fyzická námaha musí pritom ísť ruka v ruke s premysleným jedálničkom. To najhoršie na stravovaní je jednoznačne vysoký príjem nasýtených mastných kyselín. Boj o plnohodnotný život sa tak nezačína na nemocničnom lôžku, ale priamo na našom tanieri a pri ochote vymeniť pohodlnú rutinu za skutočný tréning. Ak chcete mať pomerne vysoký vek dožitia, ale v dobrom zdraví sú potrebné nefarmakolické, systémové a komplexne zmeny životného štýlu. V jednotlivých oblastiach sa dajú dosiahnuť účinky podobné tým, ktoré umožňujú lieky, niekedy aj lepšie. Len to treba robiť systematicky.

Aké zmeny sú najúčinnejšie ? Nie jednoznačne, ale pravidelná fyzická aktivita vo forme tréningu je zásadná. Nestačí len chôdza, ale 3x do týždňa, časovo 150 až 300 minút odporúča to svetová zdravotnícka organizácia. Konkrétne to má vyzerať tak, že tri tréningy do týždňa, z toho jeden silový. Hlavne pri starších ľuďoch, ktorým odchádzajú svaly. Potom sú slabí, padajú a nedokážu sa postaviť. Tie dva zvyšné sú aeróbne/za prítomnosti kyslíka/ a momentálne sa odporúčajú so strednou intenzitou. Pozor nestačí iba monotónna chôdza, ako niektorí hovoria; chodím denne von so psom; Ďalší tvrdia; pracujem v záhrade a narobím sa, nachodím sa; No tu nejde o tréning. Ten musí zahŕňať určité zaťaženie srdca a ciev, aby sa svaly prekrvili. Inak sa nedostavia benifity, ktoré sú s tým spojené. Aké ? Z našich pracujúcich svalov sa vylučujú látky, myokíny, ktoré zlepšujú napríklad imunitu. U starších ľudí ide aj o tréning rovnováhy,aby nepadali, a nezraňovali sa/stoj na jednej nohe/.

Čo sa rozumie pod silovým tréningom- Pri silovom tréningu nemusí ísť hneď o činky. Dá sa urobiť množstvo vecí vlastnou váhou, alebo naťahovacími gumami. Aj tanec je silový tréning. Meníme pri ňom naraz smery a otočky, čím cvičíte svoje svaly. Aj ženský fudbal tam môže byť zaradený. Fyzickú aktivitu v rámci liečebných zmien životného štýlu by sme mali zaradiť na prvé miesto. Samozrejme, pre človeka s vysokým cholesterolom bude prioritou jeho zníženie. Na komplexné posúdenie kardiovaskulárneho rizika dnes využívame takzvané SCORE 2. Čo všetko toto SCORE 2 zohľaduje- Do výpočtu vstupuje krvný tlak, vek, pohlavie, informácia o tom, či ide o fajčiara,a hodnota non- HDL cholesterolu. V minulosti sa sledoval; zlý; LDL cholesterol, alebo celkový choresterol no- HDL, lepšie vyjadruje riziko z hľadiska lipidov. Získame ho tak, že od celkového choresterolu odčítame ten; dobrý; . Ak máte napríklad cholesterol 6,5 a HDL jedna, výsledná hodnota je 5,5, čo je dobre. V tomto čísle je už zakomponovaný LDL cholesterol aj triacylglyceroly. Tabuľka nám následne ukáže celkové riziko v percentách.

Čo si má pod týmto výsledkom napríklad 12,5 %, predstaviť bežný človek ? Pre pacienta aj lekára to vyjadruje pravdepodobnosť, že v nasledujúcich 10-12 rokoch 12 až 13 ľudí zo 100 s týmito hodnotami postihne srdcová príhoda, alebo na ňu zomrú. Ak človek fajčiar a má viac rizikových faktorov, číslo stúpa. Naopak, pri ich eliminácii globálne riziko klesá. Keď sme pri choresterole, štatistiky uvádzajú, že zlé až nezdravé stravovanie sa podiela na celkových úmrtiach až 26 %, čo je dvojnásobok europského priemeru.  Prečo ľudia zle jedia, hlavne na Slovensku. Podľa nás, príčinou sú tradície, ale aj určitá naša národná vlastnosť nedodržiavať pravidlá. Na Slovenskom stravovaní je jednoznačne vysoký príjem nasýtených mastných kyselín. Príjem týchto kyselín by mal tvoriť maximálne 10 % z celkového energetického príjmu. Väčšinou ide o živočíšne produkty, najmä červené mäso. Ďalej maslo a bravčová masť obsahujú 40 až 80 %. Nasýtených mastných kyselín. Maslo by sme mali jesť menej, hlavne pri zvýšenej hladine zlého LDL cholesterolu.

Veľkým problémom v súčasnosti sú ultraspracované potraviny– Tie vyvolávajú v tele chronický zápal. Ale problémom sú aj mikroplasty, ktoré sa dostávajú do ciev, kde rovnako pôsobia záplovo. Cieva sa zužuje, ukladajú sa do nej lipidy a prietok sa zmenšuje. Veľký rozdiel je napríklad v tom, či si kúpite lososa z farmy, alebo volne žijúceho, či jete mäso z kráv a zo sliepok z voľného výberu, alebo z uzavretých velkochovov, a podobne je to aj pri vajciach. Čo by sme mali konzumovať ? Skôr zeleninu, strukoviny, ryby. Pokiaľ ide o mliečne výrobky, potraviny, ľudia by radšej mali konzumovať odtučnený tvaroh, či nízkotučné výrobky ako cottage cheese. Obyčajné ovsené vločky, ktoré neobsahujú takmer žiadne mastné kyseliny, no v niektorých sladených musli môžu tvoriť 3 až 7 gramov na 100 gramov hmotnosti potraviny. Ďalej nie sú vhodné tropické oleje, najmä palmový, ktorý je lacný a ľudia ho často pridávajú do svojich potravinových produktov. Ak máte veľa zlého choresterolu LDL a triacylglycerolov, obmedzte smotanové jogurty a jedzte viac zeleniny.

Náš jedálniček by mal vyzerať takto- Veľmi dôležitá je vláknina, jej odporúčaná dávka je aspoň 30 gramov denne, no náš človek príjma sotva polovicu. Preto musíte zdvojnásobiť spotrebu zeleniny a ovocia, pričom by zelenina mala dominovať, pretože ovocie obsahuje veľa cukru/zvlášť diabetici/. Dôležite sú orechy, ideálne mandle, no maximálne 30 gramov denne, teda len pár kusov, stačí aj 6-7 kusov. Mäso je dobre nahrádzať strukovinami ako sú fazuľa, šošovica, cícer, tatiež tofu, tempeh. A čo cukor ? Cukor potrebujeme, ale len v primeranom množstve. Je totiž škodlivý pre črevný mikrobión. Spôsobuje kvasenie, podobne ako keď necháme v tele ovocie či zeleninu. Baktérie v črevách cukor spracujú, vznikajú plyny, čo vedie k nafukovaniu a diskomfortu. Druhým rizikom je, že vysoký príjem cukru súvisí s klinickým zápalom v stenách ciev a orgánov. A tretím faktorom sú, samozrejme, kalórie a obezita. Je cukor návykový ? Áno, mnohí ľudia s tým majú obrovský problém, najmä ak si naň zvykli už v detstve ako na odmenu. Niektorí ľudia sa za sladkosťou až trasú. Kvôli nej dokážu prokonať aj lenivosť/často ženy/a ísť si ich kúpiť do obchodu. Je to silný návyk. Pri tukoch takáto závislosť nebýva. Obezita je momentálne najsilnejší populačný rizikový faktor. Stačí sa pozrieť, koľko obéznych ľudí vidíte na kúpaliskách. Stále s obezitou bojujeme, no máme už dobré skúsenosti s liečbou. Napríklad poisťovňa dôvera uhrádza program 36 telesných cvičení po jednu hodinu pre ľudí s BMI nad 30. Ideálne BMI by malo mať od 20– do 25. Ak si chcete hmotnosť udržať a ak ste už nepotrebnú váhu, BMi znížili, robte denne nevyhnutne silové cvičenia, ideálne vlastnou váhou. Svaly sú motorom metabolizmu. Ak aj toto nepomáha k chudnutiu, vždy sa skúša prirodzená cesta, tak až vtedy predpisujeme lieky. Ak je pacient vysokorizikový, čo znamená, že musí mať BMI aspoň 30 alebo 27 a k tomu pridružené ochorenia ako vysoký tlak, cukrovka, poruchy rytmu, nespavosť alebo spánkové apnoe, čo je zástava dýchania počas spánku. Lieky na obezitu však nie sú indikované pre ľudí, ktorí chcú len trochu schudnúť do plaviek, hoci nemajú klinickú obezitu. Keď po inekcii/semaglutio/chudnete– Vtedy vám odchádza tuk, ale idú dole svaly. Ak si chcete zníženú hmotnosť udržať, musíte počas liečby nevyhnutne robiť silové cvičenia. Svaly sú motorom metabolizmu. Človek so svalmi má vyšší bazálny metabolizmus. Spáli viac energie len na to, aby telo dýchalo a srdce pumpovalo. Obézny človek s malým množstvom svalov môže mať bazálny metabolizmus napr; 1500 kalórii, ale ak má svaly, je to 1800 až 1900. Môže teda zjesť viac a vôbec nepriberie. Pri tejto liečbe nestačí len vytrvalostný šport, posilňovanie je povinné, inak svaly automaticky odídu.

Aký vplyv má stres na telesné zdravie ? Je priamy. Časový stres zvyšuje aktivitu sympatika- systém ; bojuj alebo uteč; na úkor parasympatika, ktorý zodpovedá za pokoj a regeneráciu. Ľudia často sú v permanentnom napätí trpia vysokým tlakom, arytmiami, či extrasystolami a riziko náhlej smrti je u nich oveľa vyššie. Pacient sa musí naučiť zmeniť vzorec správania, žiadne vzplanutie, zvýšený hlas, využívať dýchacie cvičenia s predĺženým výdychom, jogu, meditáciu a podobné techniky. Preto vážení čitatelia, čo je najdôležitejšie ? To, že liečebné zmeny životného štýlu majú obrovský efekt. Dokážu nahradiť množstvo preparátov a výrazne zvýšiť kvalitu života. Aj keď beriete lieky, tak vďaka pohybu a strave ich môže byť oveľa menej. Cieľom je dožiť sa vysokého veku v dobrom zdraví. O tom je celá filozofia tohoto článku.