Naučiť sa ustúpiť– Niektorí muži majú s premenou mužskej role problémy, čo sa pochopiteľne po storočiach od mužov očakávalo, že budú mať svoje rodiny na povel. Tento pocit zodpovednosti a oprávnenosti sa predáva z otca na syna tak subtílným spôsobom, že prehodnotiť rolu manžela môže bxť pre mnohých mužov veľmi náročné. A to i dnes, keď 60 % vydatých žien pracuje mimo domova a zamestnanie je u nich zdrojom ekonomickej moci a sebaúcty. Z týchto zmien v pohlavných rolách vyplýva významná časť partnerských problémov s ktorými sa dnes stretávame. A stále ešte si manželky často sťažujú, že muži neprispievajú svojim dielom k starosti o domácnosť a o detí. A to sa netýka len u mladých párov. Rovnaký vzorec vídavame u 40-50-60 ročných. Keď sú muži ochotní sa deliť o moc, žijú v spokojnom manželstve. Keď nie ich manželstvo stráca stabilitu. Medzi manželmi, ktorí sa delia o moc a tými, ktorí nie, je jeden rozdiel. Tí prví sa totiž naučili, že v živote často platí; ak chceš vyhrať, musíš ustúpiť- ako príklad, keď idete autom a narazíte na otravné prekážky, ktoré budú stáť v ceste, tak môžete zvoliť jeden z dvoch prístupov. Prvý spočíva v tom, že zastavíte, spravodlivo nahnevaní a budete trvať, aby prekážka uhnula z cesty. Ten druhý je, že ju proste obídete. Prvý prístup vám môže privodiť infarkt ! Ten druhý- ktorému hovoríme; mudrejší ustúpi; vás dostane domov. Toto je klasický príklad, keď manžel ustúpi, aby vyhral, ako keď na WC; stále nechávate poklop otvorený; a vtedy u manželky zabodujete, keď ustúpite. Ochota deliť sa je vnútorný postoj, ale je to taktiež pozornosť, že sa budete venovať partnerskej komunikácie viac ožehavá manželská téma vo viac ako/než 80 % prípadu otvára žena, manžel sa týmto tématom obvykle vyhýba. To nie je znak problémového manželstva. Vo väčšine spokojných manželstiev to platí tiež.

Dva typy manželského konfliktu– Každé manželstvo je zväzkom dvoch jednotlivcov, individualít, z nich obaja do neho prinášajú vlastné názory, hodnoty, a rôzne stránky svojej osobnosti. Nie je teda žiadnym prekvapením, že i u veľmi šťastných manželstiev sa pár musí musí potýkať s množstvom problémov. Niektoré konflikty sú len drobného rázu, ale iné sa môžu zdať nekonečné zložité a intenzívne. Až príliš často páry do konfliktu, sa vo snahe vyhnúť so sporu a nepríjemnosti až po zničujúce vojny o všetko, alebo pretrvávajúce spadajú v skutočnosti do dvoch kategórii; buď sa dajú vyriešiť, či sú pretrvávajúce, čo znamená, že skrátka v tej či onej forme budú súčasťou nášho života navždy. Keď sa naučíte všetky možné nezhody identifikovať a pomenovať, budete si môcť taktiež prispôsobiť stratégiu pre ich zvládaní. Podľa toho, pred ktorým z oboch typov, konfliktov práve stojíte. 1/Pretrvavavajúce problémy- Do tejto kategórie spadá bohužial, výrazna väčšina manželských konfliktov, presnejšie 69 %. Trvá to dlho, niekedy aj roky, že sa stále hádajú o jednom a istom. Zmenia si účes, štýl obliekania, pribudne im pár vrások, šedin, či priberú pár kíl, alebo príliš schudnú, ale stále sa hádajú rovnako. Navzdory nemalým rozdielom sú ovšem takéto páry v manželstve spokojné. Podarilo sa im, naučili sa tieto neriešitelné problémy zvládať, tak, aby sa nezničili. Naučili sa nevyťahovať ich na svetlo, a brať ich s humorom. 2/Známky patovej situácie- Pokiaľ nepoznáte, či ste si s nejakým pretrvavávajúcim problémom vedeli dobre poradiť, či ste sa s ním dostali do patovej situácie, pomôže vám zoznam prízakov. Patovú situáciu charakterizuje nasledujúcu. A/Kvôli konfliktu máte pocit, že vás partner odmieta. B/Neustále o ňom hovoríte, ale nikdy nedosiahnete najmenšieho pokroku. C/Obaja ste zakopaní vo svojich pozíciach a ani jeden nehodlá ustúpiť. D/Ak zahájite diskusiu k tématu ste vo výsledkoch len viac frustrovaní a ublížení. E/Keď o probléme hovoríte, úplne vám chýba humor, vtipkovanie, či sympatie. F/Postupom času ste stále viac neústupní a behom konverzácii druhého len urážate. G/Vinou vzájomného urážania ste o to viac zakopaní vo svojich pozíciach, polarizujete sa, uchylujete sa k extrémnym názorom a ste menej ochotní ku kompromisom. H/Nakoniec sa jeden k druhému úplne citovo odsudzíte !

Prekonávajte patové situácie– Vy chcete mať deti- on nechce. Ona chce, aby ste s ňou chodil do kostola- Vy ste ateista. On je domáci typ- Vy by ste sa najradšej chodila baviť každý večer. V každom páre sú nejaké nezlučitelné rozdiely. Keď sa ale partneri nenaučia s týmto pretrvávajúcimi nezhodami žiť, nie je výsledkom ničivého než patová situácia. Ani jedna zo strán nemôže urobiť sebamenší krok vpred, smerom k pochopeniu druhej strany a rešpektovania jej- ho postoja, nehovorím o tom, aby si s ním súhlasila a tak obaja nakoniec vnímajú partnera ako neznesitelného sobca. Zakopávajú sa hlbšie vo svojich pozíciach, čím sa úspešne bránia k nájdeniu ku kompromisu.

Do patu sa dostávate v okamžiku, kedy; 1/K hádkam na rovnaké téma, medzi vami dochádza znovu a znovu, a vôbec sa neposuniete tak k riešeniu. 2/Žiadny z vás sa k problému nevie postaviť s humorom, empatiou, či láskyplne. 3/Problém sa medzi vami postupom času stále polarizuje a nakoniec    dosiahnutie ku kompromisu sa zdá úplne nereálne, pretože by ste stratili kus seba. Sama by ste sa museli vzdať niečoho, čo je dôležité a zásadné pre vaše názory, hodnoty, či vnímania svojho Ja. Rovnako ako u každého iného problému je najlepším spôsobom zvládnutie patovej situácie- sa jej vôbec nedopustiť. Čím viac budete jeden druhého spoznávať a dôverovať si, tým ľahko zvládnete i nezhody, ktoré bývali kedysi neriešitelné a zahlcovali vás. Pri predchádzaní patovým situáciam je rovnako podstatné dávať si pozor na tie drobné momenty, keď vám unikajú potreby druhého partnera. Ak zdanlivé drobnosti spôsobujú niektorému z vás veľké zranenie, je vhodné sa zamerať na posilnenie vzájomných sympatii a obdivu, pocvičiť sa v ústretovosti jedného k druhému. Pokiaľ tieto drobné momenty neuznáte a nepohovoríte si o nich bude váš vzťah náchylnejší ku sklznutiu do patu. Cieľom je byť schodný, problémy uznať a hovoriť o nich, a nie sa vzájomne zraňovať. Na neriešiteľných konfliktoch neustále pracujte. Páry, ktoré sú voči svojmu manželstvu v tomto zmysle náročné, majú spravidla hlbší a viac uspokojivý zväzok, než tie, ktoré majú latku očakávania nasadenú nízko. Pamätajte si, že keď budete každý deň pracovať len krátko na vašom manželstve, urobíte pre svoje zdravie a pre dlhovekosť viac než, pri akomkoľvek cvičení v posilovni.

Domáce práce– Úloha je si v manželstve vytvoriť vedomie férového delenia práce a týmova spolupráca. Muži si často vôbec neuvedomujú, nakoľko je dôležité pre ženy udržovať domácnosť v poriadku. Predstavy oboch pohlaví ohladne čistoty majú ženy väčší sklon byť starostlivejšie až úzkostné a muži spravidla lajdáci. Ak manžel nevykonáva svoj dohodnutý podiel na domácich prácach, vyvolá tým u svojej manželky spravidla pocit, že si ju neváži a nepodporuje ju. To potom v konečnom dôsledku vyvoláva závisť a manželstvo je celkove menej pokojné. Mnohí muži vyrastali v rodine, kde otec nerobil nič v domácnosti, a matka pritom tiež chodila do práce. Manžel môže síce súhlasiť, že je nefér chcieť od manželky po návrate z práce robiť druhú smenu v domácnosti, zatial on sám si sadne do kresla, pozerá TV, na počítači, alebo ide na pivo- staré zvyky sa menia. V istom zmysle považujú domáce práce stále za úlohu pre ženy. Ale pre ženy je ochota muža k domácim prácam mimoriadne erotická. Páry, kde manžel na seba prevezme odpovedajúci podiel práce na uržovaní chodu v domácnosti, tak majú významne vyššie uspokojenie v sexuálnom živote, než páry, kde sa žena domieva, že manžel doma dosť nerobí. Výhody spravodlivého delenia práce sa ovšem prejavujú nie len v spálni. U týchto vzťahoch majú ženy pri hádke výrazne nižšiu tepovú frekvenciu, takže majú menšiu tendenciu sa správať hlučne.Taktiež páni, ak chcete mať na úrovni sexuálny život, pohodu, rozdelte si domáce práce presne na 50 % čiže jedna k jednej.

Sexuálny život– Žiadna oblasť partnerského života neprináša väčší potenciál pre rozpaky, zranení a odmietnutie, než sexuálny vzťah oboch partnerov. Cieľom sexu v dlhodobom vzťahu je poskytovať potešenie, posilňovať vzájomnú blízkosť a cítiť v tejto veľmi krechkej oblasti manželstva od druhého partnera ocenenie a prijatie. Naučte sa o tom spolu hovoriť. Páry dosť často chcú hovoriť o svojom sexuálnom živote, ale pritom sa nevedia v tejto veci vhodne vyjadriť, aby to neznelo kriticky, či trápne. 1/Buďte vlúdni a pozitívni, nikdy nekritizujte svojho partnera/ak mu to nevyjde/, skôr hovorte s ním, akoby sa dali veci zlepšiť, a to; cítim sa krásne, keď sa ma dotýkaš, chcela by somto častejšie, je to úžasné. 2/Buďte voči druhému trpezliví, neberte si to osobne, príjmajte kompromis. Sexualita je neuveritelne tvárna, takže skutočne nie je problém prispôsobiť sa prianiu druhého tak, aby bol sex príjemý pre oboch. Ako sex slušne odmietnuť, keď nemám zrovna na sex náladu, musíte odmietnuť partnera slušne. Vieš, že sa s tebou milujem rád/A, ale dnes to musím odmietnuť, vážne nemám zrovna náladu; ale inak si neobyčajne príťažlivý/A; Som úplne vyčerpaný/A. Ale určite sa pomilujeme iný deň, aby sme sa mali načo potom tešiť. Odmietnutie partnera nesmie mať negatívne následky. Keď treba žena povie; dnes nie; už zase, reaguje manžel, ublížením, frustráciou a možno aj hnevom. Jeho reakcia je pochopitelná, ale tým skôr bude manželka hovoriť; áno; o tom menej často. Takže buďme k sebe ohladuplní a váš vzťah bude dlho prekvitať.