Hrozí vám inkfart a porážka ? Je všeobecne známe, že len zdravé srdce a systém ciev dáva predpoklad na život bez obmedzení. Naše srdce je jeden veľký, svalnatý orgán, ktorý počas života bez prestania- vo dne v noci- pumpuje krv naplnenú kyslíkom a živinami cez krvné cievy do telesných tkanív po celom našom tele. Srdce je najťažšie pracujúci sval v ľudskom tele. Za sedem dekád života človeka zovrie a vymrští krv viac ako 2,5 miliárd krát. Srdce pracuje bez prestávky a denne prečerpá asi 7000 litrov krvi ! Ako sa staráme o svoje srdce ? Väčšina z nás macošsky. Kým sa samo neozve, často naň ani nepomyslíme.Všetci odborníci na svete sa zhodujú v tom, že najdôležitejšou príčinou, prečo sa ochorenia srdca a ciev tak rozšíril, je nesprávny životný štýl, nezdravé stravovanie, nedostatok pohybu, rozšírené fajčenie a prehnané pitie alkoholu. Srdce a jeho nepretržitá činnosť počas celého nášho života patrí medzi jeden zo zázrakov prírody. Srdce dokáže v spolupráci so; sieťou života; cievami a krvou, tekutinou jedinečných vlastností. Ale aj aké zmeny si spôsobujeme našim nezdravým životným štýlom na krvnom tlaku, srdcovej frekvencii či zrážanlivosti krvi. Ak ich včas neliečime, navodíme si arytmiu srdca, angínu pectoris, srdcový inkfart, zlyhanie srdca, mozgovú porážku či choroby periferných ciev.

Srdce jeden zo zázrakov prírody– Srdce je stredobodom nášho záujmu v rôznych súvislostiach a formách. Kedysi dávno si dokonca ľudia mysleli, že ich emócie prichádzajú z ich sŕdc, možno preto, že srdce bije rýchlejšie, keď človek prežíva strach, alebo vzrušenie. Teraz už vieme, že emócie pochádzajú z mozgu, a v tom prípade, mozg; hovorí; srdcu, aby zrýchlilo svoju činnosť. Takže, čo je vlastne srdce ? Ako vyzerá v skutočnosti ? Ako pracuje ?. Srdce je životodárna pumpa. Od okamihu, keď začne biť, až do okamihu, keď sa zaství, neúnavne pracuje. Počas priemernej dĺžky života, srdce bije viac ako 2,5 miliárd krát, bez toho, aby sa zastavilo a odpočinulo si. Ako čerpacie zariadenie poskytuje výkon potrebný pre život.

Štruktúra a funkcia srdca– Srdce je silný sval veľkosti päste. Je umiestnené tesne vľavo od stredu hrudníka a funguje ako dve koordinované pumpy, nepretržite vháňajúce krv do tela. Existuje veľa svalov po celom tele- v ramenách, nohách, v chrbte, v cievnych stenách a dokonca aj v našich intímnych zónach. Srdcové svalové tkanivo, ktoré nazývame myokard sa všal líši, pretože podáva v porovnaní s ostatnými svalmy nadmerný výkon. Tento špecializovaný typ svalu, ktorý sa nachádza len v srdci, sa skladá z jednotlivých buniek pretiahnutého tvaru. Majú oválne jadrá uložené uprostred bunky, ktoré vytvárajú hustú sieť. Bunky srdcového svalu majú v priemere 10 až 15 nm a sú dvojaké; Kontraktilné a sťahovacie /pracovné/alebo vodivé/purkyňové vlákna/. V priestoroch medzi vláknami sú krvné a lymfatické kapiláry uložené v riedkom väzive a veľký počet mitochondrii. Tie sú dôležitými generátormi energie, ktoré zabezpečujú ATP prostredníctvom oxidatívnej fosfozylácie v zdravých bunkách a je ich primárnov funkciou spĺňať vysokú energitickú náročnosť búšiaceho srdca.

Krvné zásobovanie srdca– Srdce vyžaduje bohaté zásobovanie kylíkom, a preto vždy potrebuje zodpovedajúci intenzívny prívod krvi, viac vyžaduje už iba mozog. Krv pretekajúca srdcovými dutinami nemôže prestupovať k srdcovým bunkám, a preto má srdcový sval samostatné krvné riečisko – nazývané koronárny systém. Cez srdce nepretržite prúdi krv.V zdravom srdci sa strieda sťah srdcového svalu /systola/a jeho ochabnutie/diastola/. Pri diastole srdcových predsiení sa srdce naplní krvou, po ktorej naseduje systola predsiení, keď sa otvoria cípaté chlopne a krv sa dostáva do komôr, ktoré sú v tomto momente u diastole. Po naplnení komôr sa cípaté chlopne predsiení zatvoria a nasleduje systola komôr. Vtedy sa otvoria pľúcna a aortálna chlopňa a krv sa vytlačí zo srdca von. Každá časť nášhotela potrebuje čerstvú zásobu krvi, aby mohla fungovať normálne. Úlohou nášho srdca je, aby sa krv vždy pumpovala von pravidelne. Obeh krvi telesnými tkanivami sa nazýva sytémová cirkulácia. V úplne pokojových podmienkach trvá obeh krvi pľúcami a systémovou cirkuláciou celkovo okolo 1 minúty, v pokoji sa srdce stiahne asi 60-70x za 1 minútu a každá komora vypudí jedným sťahom do obehu asi 60 až 80 ml krvi. Teda srdce prepumpuje za 1 minútu neuveritelných 4,5 až 5,5 litrov krvi !

Ako vie krv, ktorým smerom sa má pohybovať ? Je to dômyselne zabezpečené. Pohyb krvi, cez srdcové dutiny usmerňujú 4 špeciálne chlopne vnútri srdcam, ktoré pracujú ako ventil. Chlopňa však umožňuje vstúpiť krvi  z predsiene do komory a potom sa zatvorí. Srdcové chlopne sa skladajú z 2 či 3 cípov väzivového tkaniva upínajúcich sa na srdcové steny. Pri náležitom toku krvi sa cípy otvárajú,a potom sa tesne uzatvárajú, aby zabránili toku opačným smerom. Otváranie a zatváranie srdcových chlopní sa deje ako reakcia na zmeny tlaku na oboch stranách chlopne počas prietoku krvi. Dve zo srdcových chlopní sú  mitrálna chlopňa/dvojcípa/ a trikuspidálna/trojcípa/chlopňa, ktoré sprostretkujú tok krvi z priedsení do komôr. Ďalšie dve sú tiež trojcípe a nazývajú sa aortálna a pľúcna chlopňa. Tie majú na starosti kontrolu a reguláciu prietoku krvi, keď opúšťa srdce.

Cievny systém- sieť života- Krvné cievy slúžia na transport krvi v tele. Srdce vháňa krv do pevných elastických trubíc, zvaných tepny; cievny systém vetviaci sa do pravej srdcovej komory, tvorí privádza krv do pľúc, aby sa opäť nasýtila kyslíkom. Najväčšia tepna- aorta- ktorá ako jediná vstupuje z ľavej srdcovej komory, sa vetví a vytvára systémový obeh zásobujúci všetky telesné tkanivá kyslíkom. Krv sa vracia do srdca odlišným systémom žíl. Najmenšie tepničky a žilky spájajú najjemnejšie cievky zvané kapiláry. Tento veľmi komplikovaný systém má dĺžku okolo 120 000 kilometrov !

Kapiláry-Spájajú dva systémy obehu- tepnový a žilový. Tieto extrémne malé cievy sa  prepájajú a vytvárajú siete, ktorých hustota sa mení podľa typu činností tkaniva, napr; srdce má husté kapilárne siete, kým v koži sú menej komplexné. Prietok krvi v týchto cievach je podstatne pomalší než v tepnách, len 0 0,5mm za sekundu, takže sa môže uskutočniť výmena kyslíka a živín. Dĺžka všetkých kapilár v ľudskom tele sa odhaduje na 96 000 km, čo je viac ako dvojnásobok dĺžky rovníka. Kapiláry vytvorené vetvením tepny postupne začínajú prechádzať do odvodných kapilár, ktorých zlučovaním sa tvoria žily.     Svaly nôh-; Periférne srdce; Žily na nohách to nemajú jednoduché ! Krv sa v dolných končatinách doslova šplhá nahor. Približne jeden a pol metra, proti pôsobeniu gravitačnej sily smerom k srdcu. Ako to dokážu ? Veď žily patria do nízkotlakového sytému tela, a navyše na rozdiel od tepien, majú tenkú, svalovú slabú stenu ! Je zrejme, že im pri transporte krvi pomáhajú ďalšie mechanizmy.

Najvýznamnejšia a najúčinnejšia je tak zvaná svalovo- žilová pumpa. Pri prirodzenom pohybe nôh, najmä však pri chôdzi, sa lýtkové svaly zapájajú do pumpovania krvi smerom nahor. Naše svaly v pravidelných intervaloch sťahujú a stláčajú žily, čím krv vytláčajú hore. Naopak počas uvolňenia svalov sa príslušné časti žíl opäť naplnia krvou. Preto sa svalstvu nôh hovorí aj ; Periférne srdce; ! spätnému toku krvi- čiže aby krv; nepadala; zabraňujú žilové chlopne, ktoré fungujú ako klapky ventilu. Žily stále odvádzajú produkty metabolizmu ako napr; oxid uhličitý smerom k srdcu. Navyše majú úlohu zásobárne krvi. Vo svojom riečisku môžu obsahovať až 75 % z jej celkového objemu. Krv nimi preteká na rozdiel od tepien pod nízkym tlakom, preto žily potrebujú pomoc viacerých mechanizmov. Návrat krvi do srdca zabezpečujú 1/Činnosť kostrových svalov- 2/Podlak v hrudníkovej dutine, pri výdychu klesá tlak v hrudníku, žili sa rozširujú, krv sa do nich nasáva a prúdi do srdca- 3/Žilové chlopne- zabraňujú takto spätnému toku krvi- 4/Gravitácia- pôsobí najmä nad úrovňou srdca vyklenutím brušiek svalov sa stláča žila a posúva v nej krv.

Krv- nositelka života– Pod pojmom krv si každý z nás predstavuje nieči iné. Kým niekomu sa v mysli zjaví predstava zrodu života, pri iného krv symbolizuje utrpenie či smrť. Krv je tekutina jedinečných vlastností. Táto; zázračná tekutina;  je dôležitá a nenahraditelná zložka nášho tela. Je živiteľkou tela a napomáha mu prekonávať zdravotné ťažkosti. Kompletný obehový systém umožňuje krvi vykonávať množstvo rôznych funkcii. Krv prenáša kyslík, živiny a odpadové látky vylečované bunkami. Pomáha regulovať objem telesnej vody, rovnováhu vnútorného prostredia a teplotu. Jej špecializované bunky a bielkoviny chránia proti krvým stratám pri poraneniach a majú životne dôležitý význam pre obranu organizmu proti choroboplodným zárodkom a cudzorodným látkam. U človeka tvorí krv 8 až 9 % hmotnosti tela. Telo muža obsahuje 5 až 6 litrov krvi, telo ženy 4,5 až 5,0 litrov krvi. Organizmus znesie bez problémov asi pol litra krvi.

Čo je krvný tlak ? Srdce, cievy a krv tvoria dopravný systém, ktorý zabezpečujú transport kyslíka, živín  a regulačných faktorov k bunkám celého tela. Srdce je pumpa, cievy potrubie a krv nosné médium. Krvný tlak zabezpečuje to, že sa krv dostane do všetkých častí nášho tela. Ak sme zdraví, naše cievy sú pružné. Srdce cez ne prečerpáva krv, a roztiahnu sa. Miera rozšírenia závisi od toho, koľko sily vynakladá srdce na vypudenie krvi. Srdce pumpuje krv cez cievy, a tým vytvára určitý tlak. Bez tlaku by krv nemohla v tele obiehať, bez cirkulácie krvi by orgány nedostávali prísun kyslíka a výživy, ktoré potrebujú na svoju činnosť. Krvný tlak nie je konštantný. Normálne rozmedzie predstavuje hodnoty od 95/60 do 140/90 milimetrov ortuťového stĺpca/mm Hg/a platí pre zdravých ľudí v každom veku. Namerané hodnoty pod normálnym rozmedzím nazývame Hypotenzia, nad ním ide o Hypertenziu, teda vysoký tlak. Po 40 roku by si mal každý človek pravidelne kontrolovať svoj krvný tlak. Krvný tlak nemá stálu hodnotu a počas dňa značne kolísa. Ráno je u niektorých ľudí hodnota vyššia, potom v priebehu dňa klesá, k večeru sa zvyšuje a v noci je tlak najnižší. Najvyšší tlak- systolický, sa meria na vrchole srdcového sťahu a najnižší- diastolický, vo fáze jeho krátkeho odpočinku. Výsledok sa zapisuje v podobe zlomku. Ideálne hodnoty krvného tlaku sú do 120/80mm Hg. Horný tlak voláme systolický, dolný tlak diastolický tlak. Pulzny tlak je rozdiel medzi diastolickým a systolickým tlakom. Rozdiel medzi horným a dolným tlakom je 40– Ideálny- Ak je rozdiel tlakov malý, šetria sa cievy a srdce ! Problém s pulznym tlakom majú najmä starší ľudia. Starší človek môže mať napr; krvný tlak 170/70 mm Hg. Pulzny tlak je 100, čo naznačuje väčšie riziko cievnych ochorení.

Následky nezdravého životného štýlu na srdce a cievy– Málokto z nás myslí na svoje zdravie, kým sa máme dobre. Skúsenosť však napovedá, že je rozumné zavčasu myslieť aj na nadchádzajúce roky. Okolo 40 roku je stále viac ľudí s prvými náznakmi kôrnatenia ciev, proti ktorému sa už musí bojovať. Nie každý si to však uvedomí, že už skôr mohol a mal niečo urobiť pre svoje zdravie. Nikdy však nie je neskoro. Nestaráme sa o svoje zdravie, stále na viac zomierame na srdcové ochorenia. Neodmysliteľnou súčasťou starostlivosti o zdravie je prevencia. Ak sem- tam na sebe spozorujeme niektoré z týchto varovných signálov, mali by sme ihneď konať. Varovné signály všeobecného kornatenia ciev- 1/Náhla nevoľnosť- 2/Hučanie a pískanie v ušiach- 3/Stále studené končeky prstov. Prvý krok riešenia pre každého z nás; A/Radikálne zníženie spotreby nasýtených tukov, cukru a soli, a naopak zvýšená konzumácia zeleniny a ovocia. B/Zaradiť dosttočný telesný pohyb, každý deň intenzívna aktivita minimálne 30 až 40 minút. C/Ak sme fajčiari, okamžite prestať fajčiť.

Choresterol všetci potrebujeme– Choresterol je voskovitá látka, ktorá spolu s tukmi a olejmi patrí do skupiny lipidov. Je to nevyhnutná zložka všetkých buniek nášho tela a zabezpečuje mnohé životne funkcie organizmu, má osobitnú úlohu pri tvorbe mozgových buniek a niektorých hormónov. Hoci niektoré potraviny už choresterol obsahujú, väčšina cholesterolu v organizme 85%, sa tvorí, kde sa ho vyprodukuje asi 1000 horčíka denne. Keď telo normálne pracuje a dostáva vždy správne množstvo cholesterolu, je schopné ho primerane využiť a nadbytok vylúčiť. Vysoký choresterol sám o sebe nie je choroba, ale 1/Vedie však k závažným zdravotným problémom, ako sú angína pectoris, mŕtica, infarkt a ďalšie cievne neduhy. 2/Sprevádzaný vysokou hladino triglyceridu a cukru v krvi výrazne zvyšuje riziko srdcových chorôb. 3/Cholesterol má dôležitú úlohu pri trávení. Prispieva k tvorbe žlčových kyselín, ktoré umožňujú emulgáciu tukov a ich trávenie. 4/Zúčastňuje sa tvorby telesných tkanív, že tvorí základnú zložku bunkových membrán. 5/Nenahraditelný pre správnu činnosť nervového systému. Nachádza sa v nervových bunkách, zúčastňuje sa na fungovanie mozgu, tiež pri tvorbe mužských a ženských pohlavných hormónov kôry nadobličky. 6/Vzniká z neho vitamín D. LDL cholesterol je často označovaný aj ako; zlý; cholesterol, roznášajúci tuk po tele. HDL choresterol je označovaný za; dobrý; ,ktorý obsahuje najviac proteínov. Prirodzené zbrane na zníženie vysokej hladiny cholesterolu sú. 1/Lecitín-vitamíny- cholin i nozitol. Nachádza sa v arašidoch, sojových bôbov, hrachu, šošovici, orechoch, celozrnom obilí, vo všetkých semenách a výhonkoch. 2/Omega 3-mastné kyseliny- Pomáhajú znížiť tuk v krvi a hodnoty choresterolu. Nachádzajú sa v rybacom oleji a v oleji zo semien, v rastlinnom lisovanom oleji za studena/olivovom, ľanovom, slnečnicovom, repkovom/v klíčkoch pšenice a vo všetkých semenách. 3/Magnézium– Horčík-Zabraňuje zvýšeniu hladiny lipoproteínov, vrátane cholestrolu v krvi. Najviac Mg obsahuje zelená zelenina, sojové bôby, tofu, tempeh, sušené marhule, celozrnné obilniny, orechy, semená a kakao. Zdrojom horčíku je aj chorela. 4/Ovsené otruby, ryža natural– sú bohaté na rozpustné vlákniny a znižovanie cholesterolu nastáva tým, že viažu tuky a ťažké kovy. Jedzte na raňajky musli s ovsenými vločkami, pečivo s ovsenej múky. 5/Jablko– Dajte si aspoň jedno jablko denne, obsahuje rozpustnú vlákninu, znižuje riziko mozgovej porážky a srdcového inkfartu. 6/Bobuloviny– Brusnice, čučoriedky, ríbezle, černica, moruša.