Sprievodca na ceste k duchovnému rastu – Ak ľudstvo nechce zničiť samo seba aj túto planétu, musí si uvedomiť naliehavú potrebu radikálnej zmeny ľudského vedomia. Naše stotožnenie sa s mysľou, ktoré spôsobuje, že neustále myslíme, naša neschopnosť prestať myslieť je veľkým nešťastím, ktoré si však neuvedomujeme, pretože ním trpia takmer všetci a považuje sa za niečo normálne. Tento ustavičný hluk vám prekáža v dosiahnutí sféry vnútorného ticha, ktoré je neoddeliteľne od od bytia. Myslenie sa stalo chorobou. Myseľ ak ju správne používame, je fantastický nástroj, ale ak ju však používame nesprávne, stáva sa deštruktívnou. Myseľ sa vás zmocnila a využíva vás a ste jej otrokom. Všetky veci na ktorých skutočne záleží a to krása, láska, radosť, tvorivosť a vnútorný pokoj, pochádzajú zo sféry nad myslenia, vtedy sa začnete prebúdzať. Prúd myšlienok môžete zastaviť, okrem pozorovania mysliteľa aj tým, že sústredíte svoju pozornosť na prítomný okamih. jednoducho si intenzívne uvedomujte prítomný moment. Týmto spôsobom odvediete pozornosť od myšlienkovej činnosti a dostanete sa do sféry nemyslenia, v ktorej ste čulí pri plnom vedomí a pritom nerozmýšľate. Toto je podstata meditácie. Vždy keď pôjdete hore a dole schodmi doma, či v práci, tak sa treba sústrediť na každý krok, každý pohyb, aj na svoj dych.

Koncentrujte sa na prítomnosť okamihu. Treba sa sústrediť na všetky zmyslové vnemy, počas umývania rúk, zvuk a dotyk vody, pohybu rúk, vôňu mydla a uvedomte si nenápadný, ale silný pocit prežívania prítomnosti a zistite v tomto cvičení podľa miery pokoja, ktorý pocítite vo svojom vnútri. Naučte sa nestotožňovať so svojou mysľou. Zbytočné myslenie vás oberá o energiu a prítomný okamih je kľúčom k oslobodeniu. Dar myslenia je aj tak najvzácnejší dar, ktorý sme dostali, bez neho by sme boli len ďalším zvieracím druhom. Keď sa stretáva telo s mysľou vznikajú emócie a sú reakciou tela na myseľ. Láska, radosť a mier môžu rozkvitať len ak sa vyslobodíte z područia mysle. Nikto vo svojom živote nie je celkom oslobodení od bolesti a utrpenia. Väčšina ľudskej bolesti je zbytočná, spôsobujete si ju sami, pokiaľ dovolíte mysli, aby nepozorovane ovládala váš život. Myseľ sa vždy usiluje popierať prítomnosť a uniknúť z nej, lebo si chce zachovať nadvládu a fungovať jedine v čase, v minulosti a v budúcnosti. Treba sa predovšetkým sústrediť na prítomnosť. Ak svoj zvyk zmeníte , nebudete odporovať prítomnému okamihu a nebudete ho odmietať, radšej ho trénujte a učte sa v každý deň vo svojom živote odvrátiť pozornosť od minulosti a budúcnosti tak často, ako je to možné. Pozorujte sami seba a začnete byť v živote prirodzene vedomejší. Ak sú vaše predstavy pozitívne, vzbudzujú vo vás nádej a radostné očakávanie. Pozorujte svoju myseľ, svoje myšlienky, emócie a reakcie v rôznych situáciách. Tak isto si všímajte, ako často upriamujete pozornosť na minulosť a budúcnosť. Netreba súdiť a ani analyzovať to, čo uvidíte. Sledujte myšlienky, prežívajte emócie, pozorujte reakcie, nevytvárajte si z nich osobné problém. Keď nežijete v prítomnom okamihu, nevidíte kvety pri ceste, ani necítite ich vôňu, neuvedomujete si krásu a zázrak života, ktorý vás obklopuje. Nezmyselnosť psychologického času – Keď si všimnete kolektívne prejavy psychologického času, nezapochybujte, že ide o duševnú chorobu. Patrí medzi nich, napríklad –

Ideológie, ako komunizmus, národný socializmus, nacionalizmus či náboženské systémy / islam/ ktoré narábajú s predpokladom, že najvyššie dobro nastane v budúcnosti, čo posvätí nimi použité prostriedky. Na konci je idea, bod, niekde projektovanej budúcnosti  v ktorom dospejete ku šťastiu, naplneniu, rovnosti a oslobodeniu. Medzi prostriedky používané na ich dosiahnutie patrí v tomto svete, predtým a aj dnes, mučenie a vraždenie ľudí. Pri budovaní komunizmu, teda lepšieho sveta, bolo v Rusku, Číne a iných krajinách zavraždených päťdesiat miliónov ľudí. Miesto raja budujú vlastne peklo. Negativita je vždy spôsobená nahromadením psychologického času a popierania prítomnosti. Nespokojnosť, úzkosť, napätie, stres, obavy – všetky podoby strachu – sú spôsobené priveľkým zameraním sa na budúcnosť na úkor prítomnosti. Vina ľútosť, nenávisť, zármutok, zatrpknutosť, neschopnosť odpúšťať je spôsobená sústredením sa na minulosť, na úkor prítomnosti. Viete, že čas je príčinou vášho utrpenia a problémov. Spýtajte sa seba, je v tom, čo robím, radosť a ľahkosť ? Ak nie potom prítomný okamih prekrýva čas a vy vnímate život ako bremeno, či boj, začnite si ceniť prítomný okamih, zmizne pocit nešťastia a váš život začne plynúť s radosťou a ľahkosťou. Keď sa sťažujete na svoje okolie, na životnú situáciu, alebo na počasie, znamená to, že  neprimáte to, čo je. Sťažovanie má vždy negatívny náboj. Keď sa na niečo sťažujete, robíte zo seba obeť. Keď sa prejavíte, máte moc, neželanú situáciu zmeňte činom, či slovom. Ak je to možné, opustite ju, alebo prijmite. Nedovoľte strachu , aby vstúpil do vašej mysle. Využite silu prítomnosti , strach nad ňou neprevládne. Plne chcite to, čo už máte, ste za to vďační, a za bytie. Čakanie je stav mysle. V podstate to znamená, že chcete budúcnosť a odmietate prítomnosť. Chcete to, čo nemáte a nechcete to, čo máte, čakaním nevedomky vyvolávate vnútorný konflikt medzi prítomnosťou, kde nechcete byť a budúcnosťou , kde byť chcete. Zhoršuje sa tým kvalita vášho života.  Mnoho ľudí čaká na blahobyt, ten však nemôže prísť v budúcnosti, preto sa vzdajte čakania. Bytie sa dá cítiť ako stále prítomne- Ja som- ako hovoril pán Ježiš, ktoré je za menom a formou , cítiť a teda vedieť, že Ste  a prebývať v tomto hlbokom stave zakorenenom. Ak sa nebudete sústreďovať na prítomný okamih a nezakoreníte sa vo vlastnom tele, bude vás naďalej ovládať myseľ. Dbajte na vnímanie emócii, či sa vaša myseľ nedrží negatívnych vzorcov obviňovania, ľutovania sa, či nenávisti, ktoré emócie využívajú. Ak je to tak, znamená to, že ste neodpustili.

Odpustenie znamená vzdať sa hnevu, zármutku a neodporovať životu, inak sa dostaví bolesť a utrpenie. Ak skutočne odpustíte, oslobodíte sa z nadvlády mysle. Keď je váš život ovládaný mysľou nevyhnete sa konfliktom, súbojom a problémov.

Čo je spása ? Je to oslobodenie – od strachu, utrpenia, pocitu nedostatku a nedostatočnosti a tým aj od všetkého chcenia, od každej potreby, lipnutia, závislosti. Je to oslobodenie, od negativity, ale hlavne od psychologickej potreby minulosti a budúcnosti.

Láska je stav bytia. Láska nie je vo vonkajšom svete. Láska nie je závislá na nikom inom, ani na vonkajších, formách. Ak z vás nevyžaruje láska a radosť, ak nie ste plne prítomní a otvorení voči všetkým bytostiam, nie ste osvietení. V súčasnosti väčšina mužov a žien žije v poručí mysle – v stotožnení sa s mysliteľom a telom bolesti, toto nám bráni v dosiahnutí osvietenia a prekvitaní lásky. Najväčšia prekážka pre mužov je myslenie a myseľ a pre ženy je telo bolesti. Negatívne emócie prestanú vznikať, keď budete žiť plne v prítomnosti a ak vám niekto povie niečo hrubé, urazí vás , namiesto toho , aby ste podvedome reagovali negativitou, útokom, obranou, či ústupom, nechajte to sebou prejsť. Neodporujte, je to, akoby už zrazu nebol nikto, komu by sa dalo ublížiť, to je odpustenie. Takto sa stanete nezraniteľnými. Tá osoba však už nebude mať moc ovládať váš vnútorný stav, ste vo svojej moci, nie v moci iného a ani vás neovláda myseľ. Keď si poviete, s týmto človekom nemám nič spoločného veľa, obidvaja aj tak umriete o 2 – 10 -20 – 50 rokov, zhnijete a nič z vás neostane. Pokiaľ ide o nevedomú väčšinu ľudstva i bezhraničná situácia dokáže nalomiť ich tvrdú škrupinu ega a prinúti ľudí odovzdať a prebudiť sa. Tá hraničná situácia vzniká, keď vám príde nešťastie, drastická zmena, hlboká strata, či utrpenie, otrasie celý svet a nič už nedáva zmysel, je to stretnutie so smrťou, fyzickou, či duševnou. Tvorca tohto sveta, egoistická myseľ skolabuje, vtedy je to akt odovzdania. Niektorí, ktorí mali veľké ego, dostanú strach a sa zmenia, ľutujú akí boli a nájdu vnútorní pokoj a mier. Prijatie utrpenia je cestou k smrti. Tým, že čelíte hlbokej bolesti, dovolíte jej existovať, sústredíte na ňu svoju pozornosť, vedome umierate. Keď umriete touto smrťou uvedomíte si, že smrť, neexistuje a nejestvuje a ani strach. Umiera ego. Chcete umrieť ľahko ? Umreli by ste radšej bez bolesti a agónie ? tak nechajte umierať minulosť v každej chvíli, aby svetlo vašej prítomnosti prežiarilo to ťažké, k času pripútané JA, o ktorom ste si mysleli, že ste to vy.