Nebráňte sa prirodzenej meditácii- Meditácia znižuje krvný tlak, napomáha k regenerácii po uvoľnení stresového hormónu kortizolu- zlepšuje funkciu a odpoveď imunitného systému- spomaľuje vekom spôsobenú atrofiu mozgu- zmierňuje symptómy depresie a úzkosti. Meditácia redukuje násilie, zvyšuje produktivitu na pracovisku, pomáha v športových výkonoch a zlepšuje správanie i známky detí v škole. Neurovedci už roky nazerajú do hláv meditujúcich ľudí, pričom zistili, že táto činnosť prepája kľúčové časti mozgu týkajúce sa sebauvedomeniu, súcitu a odolnosti. Slovo meditácia je tak trochu podobné slovu šport, existujú stovky rôznych druhov. My sa budeme zaoberať jednou z nich a to je meditácia bdelej pozornosti, alebo bdelého vedomia, hoci pochádza z budhizmu, no nevyžaduje, aby ste si toto presvedčenie osvojili, alebo sa vyhlásili za budhistu. Je to jednoduché cvičenie pre váš mozog a bez náboženskej záväznosti.

1/ Pohodlne sa posaďte– najvhodnejšie je, aby vaša chrbtica bola vystretá, čím zabránite neúmyselnému zadriemaniu. Ak vám vyhovuje turecký sed môžete, ak nie zvoľte stoličku. Môžete zatvoriť oči, alebo nechať otvorené a zamerať si nejaký neutrálny bod na podlahe/1m/.2/Naplno sa sústreďte na každý svoj nádych a výdych. Zamerajte sa na miesto, kde ich cítite najvýraznejšie, svoju hruď, brucho, či nozdry. Nemyslite na dýchanie, jednoducho prežívajte tento fyzický pocit. Na udržanie pozornosti si môžete v duchu, nádychy a výdychy komentovať slovami, ako dnu a von.3/ Tretí krok je kľúčový. Len čo sa o to pokúsite, vaša myseľ takmer isto začne protestovať, napadnú vám rôzne myšlienky, ako napr; Čo budem obedovať ?Čo budem robiť cez deň ?bude sa mi dariť ?. Nič sa nedeje je to celkom normálne. Podstatné je, aby ste si všimli, že ste sústredení, a začali odznova. Cieľom nie je vyčistiť si myseľ, ale sústrediť sa/aspoň na niekoľko sekúnd/a keď sa vaša koncentrácia naruší, treba začať odznova. To, že sa akoby stratíte a začnete od začiatku, neznamená, že sa vám v meditácii nedarí, ale naopak ste pokročili.

Meditácia vás núti do konfrontácie so základným faktom, na ktorý často nikto nepoukáže, že každý počujeme v hlave hlas. Keď hovoríme a hlase vo vašej hlave, nie je to schizofrémia, odvolávam sa na váš vnútorný hlas, nazývaný EGO– 1/Často sa fixuje na minulosť a budúcnosť bez ohľadu čo sa deje práve v tejto chvíli. Váš hlas rád plánuje, fantazíruje a špekuluje. 2/Je nenásytný. Základný mentálny stav väčšiny ľudí je nespokojnosť pod dohľadom nášho ega nič nie je dosť dobré. Vždy poľujeme na ďalšiu dávku dopamínu. 3/Je neúprosné sebecký– Všetci sme hlavnými postavami vo svojich filmoch, či je to hrdina, obeť, zlomyseľný hacker, alebo všetci traja. V skratke, môj vnútorný hlas, dokáže byť poriadny kretén. Hoci nie je úplne zlý, môže byť aj brilantný, vtipný a súcitný.

Sú 3 hlavné pozitíva-1/Pokoj- Stačí na začiatku meditovania sa hlavne sústrediť na dýchanie, no však problematika pokoja je však zradná. Ľudia často volia meditáciu, lebo zrelaxovať, no skončia sklamaní, pretože urečnené ego ich ustavične vyrušuje, alebo ich obťažuje náhle svrbenie, či bolesť kolien. Hoci meditácia neraz pôsobí, akoby v kľude, najlepšie je pustiť sa do nej bez očakávania konkrétnych pocitov.

2/ Sústredenie– Žijeme v období všetkému, kde každý je pripojení k sieti a všetko je známe. mnohí z nás sú skľúčení e-mailmi, textovými správami, obnovenými statusmi na sociálnych sieťach. Často nás to stresuje a hnevá. Každodenné precvičovanie nám pomáha zostať celý deň koncentrovaný na pracovné úlohy, či v športových zápasoch. Čím viac meditujete, tým lepšie sa následne aktivujú časti mozgu súvisiace s pozornosťou a deaktivujú tie, ktoré spôsobujú blúdenie vašej mysle.

3/Bdelé vedomie-Je zamerané v oblasti stravovania, rodičovstva, sexu, umývania riadu a podobne. Bdelé vedomie je schopnosť vidieť, čo sa deje vo vašej hlave, aby ste sa tým nenechali uniesť. Voda je ustavičný prúd vášho vedomia, ktorý sa skladá najmä s myšlienok typu ;Ja, Ja, Ja; bdelé vedomie je oblasť za vodopádom, ktorá vám umožňuje vystúpiť z kaskády von a sledovať svoje impulzy, pudy a túžby bez toho, aby ste u nich uviazli. Čím menej vás vnútorný hlas opantá, tým skôr si v hlave vytvoríte priestor na nové typy myšlienok a pocitov. Keď vypnete egoistického autopilota, uvoľníte tým miesto na obavy iných a lepšie sa sústredíte na to, čo je priamo pred vami. Meditovať môžete ako chcete, v ľahu, v tureckom sede, na stoličke, ale sadnite si tak, aby ste boli nehybní, čulí a cítili sa pohodlne. Pozor keď cvičíte v ľahu, tak vás to uspáva a tým nesplníte pravidlo bdelosti. Na stoličke buďte opretí na stoličke, majte vystretý chrbát a kolená by mali byť nižšie panvy. Zotrvajte v nehybnosti, čím ste viac nehybný tým z pocitu, na ktorý ste sústredený/napr; Dýchanie/, získate jasnejší a čistejší signál. budete vyrovnanejší a ľahšie sa pohrúžite do meditácie. Dýchajte nosom, alebo ústami, to je jedno. Čo sa týka hudby, tak to nie je ideálne, pretože vaša pozornosť sa potom delí medzi to, o čom meditujete, a hudbu.

1/Meditáciu začneme tým, že si sadneme, ukľudníme sa, pokojne dýchajte a skúste sa zamerať na jemné vnemy. Ak vám to pomáha v duchu, tak si hovorte; Dnu pri nádychu a von pri výdychu; Ak vaša myseľ zablúdi, nič sa nedeje, iba si všimnite, čo vás vyrušilo a potom sa treba vrátiť k dýchaniu s pocitom spokojnosti z bdelého vedomia. Pri dýchaní použite tri, že budete počítať od 1 až po 10 a potom začnite odznova. Nádych  1 a výdych 1, nádych 2 a výdych 2, a tak ďalej. Môžete si aj niekedy predstaviť ako pokojnú blížiacu sa vlnu k pláži- pššš a výdych, potom vlnu, ktorá odchádza do mora- šššš- tam a späť, ale buď v stave bdelého vedomia. Pokojne dýchajte a všímajte si pocit nádychu a výdychu, nech sú príjemné a uvoľnené pri meditácii s otvorenými očami a pozerajte východiskový bod svojej pozornosti asi 1 meter pred sebou a dýchajte Dnu- Von-, Keď vás niečo vyruší, skúmajte to a pomenujte; hnev, premýšľanie, nepohodlie, iná osoba atď, snažte sa byť prívetiví. Meditáciu ukončite tým, že svojej rodine, priateľom a všetkému živému na zemi, pošlete pozitívne vibrácie. Nezaťažujte si myseľ ak sa sústredíte na myšlienku, že musíte, alebo naopak nemusíte meditovať, aby ste dosiahli osvietenie, rozptýli vás to takisto, ako hociktorá myšlienka, ktorá vám preletí mysľou. Nechajte túto myšlienku, nech vyprchá, a nezaťažujte si myseľ. Úvahy o tom, či meditovať, alebo nemeditovať, sú v konečnom dôsledku relatívne, súvisia s kontextom, v ktorom ste vyrastali a s kultúrnymi schémami. Väčšina ľudí počas meditácie sa usiluje riadiť a kontrolovať to, čo práve prežívajú. Snažia sa zredukovať myšlienky a dosiahnuť viac pokoja, aby sa ; JA; s ktorým sa stotožňujú, cítilo lepšie. Samozrejme myseľ sa skutočne upokojí, čo i len na chvíľu a vy sa budete cítiť lepšie a budete pokojnejší. Myseľ sa však skôr, či neskôr opäť ozve, nebude sa jej pozdávať, že ste ju prinútili mlčať. Ak naučíte myseľ, ako má zotrvať v tichosti, po určitom úsilí sa jej to podarí. Vždy spočiňte v prítomnej chvíli, uvoľnite sa a ponorte sa do vedomej prítomnosti, viackrát za deň. Dan Harris.

Zomrieť prv než zomrieme– Zvieratá netrápi nič vôbec, vôbec čo by sa mohlo stať o chvíľu, keby mala prísť smrť, nech príde. Nezaoberajú sa budúcnosťou, pretože žijú z chvíle na chvíľu, pričom si naplno vychutnávajú každý jeden deň okamih a nelipnú na ňom, za to my ľudia sa iba zriedkakedy zdržujeme v prítomnosti. Radšej sa strácame vo svojich myšlienkach. V jednej chvíli dumáme o minulosti a v nasledujúcej sa zaoberáme svojou budúcnosťou. Ak sa prestaneme vŕtať v minulosti a hnať sa za budúcnosťou, ocitneme sa v prítomnej chvíli, tu a teraz. Z perspektívy prítomnosti smrť nastáva vždy v každom okamihu. Jedna chvíľa pominie, čiže nastane smrť. Príde ďalšia chvíľa a to je narodenie nasledujúcej chvíle. V skutočnosti neprestajne prechádzame fázami narodenia a smrti. Dejú sa v každej chvíli. V západnom svete sa témy smrti a strachu zo smrti nevyhneme, no myslíme na to neradi. Smrť radšej popierame, potláčame, odvraciame sa od nej. V konečnom dôsledku nám to veľmi nepomôže, pretože smrť nás zakaždým doženie. Smrť bola súčasťou zmluvy už vo chvíli, keď sme súhlasili s tým, že sa narodíme. Naše telá od detstva cez obdobie dospelosti až po starobu prechádzajú premenami, ale existuje v nás niečo, čo sa nikdy nezmení, nikdy sa nestane niečím iným, než čím odjakživa bolo. Je to pravda našej esenciálnej podstaty. To je to, čím sme vo chvíli narodenia, čo zostáva napriek starnúcemu telu nemenné a bude rovnako aj vtedy, keď budeme umierať. Jedine čo sa mení je ilúzia, pričom niet takej ilúzie, ktorá môže ohroziť to, čím v skutočnosti sme.

Mení sa len forma- Naše telá sú len dočasné schránky, objavujú sa a miznú v priestore vedomia, ktorým sme odjakživa. Nezáleží na tom, koľko miliárd a miliárd tiel vystriedame, vedomie aj tak zostane stále nezmenené. ilúzia sa môže meniť, ale naše vedomie a bytie zostanú vždy rovnaké. mení sa len forma, podobne ako keď meníte košele. Spomeňte si na oblečenie, ktoré ste mali radi, nosili ste ho, bolo pohodlné a keď prestalo slúžiť svojmu účelu, alebo sa opotrebovalo, vyhodili ste ho. Podobné je to aj s našimi telami, no našu skutočnú podstatu, čiže vedomie, smrť nezmení. Ak necháme, aby si naša myseľ predstavovala, ako budeme vyzerať po smrti stratíme z dohľadu pravdivú podstatu, čiže večne prítomné vedomie. Vedomie však existuje mimo času, je nezávislé od nestálosti našich tiel, netrápi ho žiadna dočasná ilúzia. Ak chceme dobre umrieť, musíme sa najprv naučiť dobre žiť. Každý príbeh raz končí, a každá chvíľa dospeje do svojho konca. Tým, že sa naučíme umierať v každom okamihu, zistíme, že každá smrť prináša nové zrodenie, neočakávame preto na nepretržitosti nášho bytia, myseľ sa stane otvorenou, a v pokoji odídete do večnosti. Nekonečná prítomnosť –Enza Vitová.