Ako riešiť krízy a ako sa ich vyvarovať– Krízy majú v sebe niečo nepokojné a často nás odvádzajú od bežného kolobehu života. Čo sa v jednej chvíli zdá sa byť choré, sa môže v nasledujúcom okamihu úplne zmeniť. A preto namiesto toho, aby túto nepriaznivo novú situácie len automaticky prijali, mali by sme sa tejto ponúknutej šance chopiť a vnímať ju ako príležitosť. Každá kríza sa pociťuje ako neznesiteľné bremeno, najprv sa malé krôčiky na vyriešenie krízy opakovane odkladajú, až kým nevznikne kríza, keď sa jej už nedá vyhnúť a musíme si stanoviť úlohy. Problémy nášho života nie sú náhodne. Sú to dávkované lekcie z ktorých sa máme poučiť. Tak ako je to v prípade školy, život nás stavia len pred také úlohy, ktoré môžeme zvládnuť. Úlohy sú vždy výzvy, prostredníctvom ktorých máme rásť, preto by sme si nad nimi nemali zúfať. Životu sa treba oddať a bezhranične dôverovať- Všetko je dobré a na konci to bude iba lepšie. Každá kríza má telesné ťažkosti, oblieva nás pot, srdce nám bije až kdesi v krku. Môžeme pociťovať žalúdočne, alebo črevné problémy, ak veciam nenecháme voľný priebeh. možno dostaneme strach a nedokážeme vymyslieť nič zmysluplné a rozumné, vtedy nie sme schopní v tom momente rýchlo a s istotou konať správne. Včera bol svet ešte celkom v poriadku a dnes je tu kríza. Ak ju nebudem riešiť čoskoro budem čeliť ďalšej kríze. Krízu môže vyvolať oheň, prejavy agresie, pocit útlaku, alebo úzkosti, ale aj prírodné javy, ako sú záplavy, zemetrasenia, či lavíny, vojna, väzenie, alebo ekonomický úpadok. Ak to nie je boj o starobu, či chorobami, sú tu ešte stále súboje. Medzi partnermi, alebo susedmi, ktoré sú často urputné. celý život je vlastne reťaz udalostí a kríz, ktoré si vyžadujú riešenie a prispôsobenie sa zmeneným situáciám a mali by sme sa vlastne pri zaobchádzaní mať skúsenosti, čo sa nám spravidla nedarí. predovšetkým ide ale o to, aby sme sa my rozhodli pre seba samých, pre naše vlastné skutočné JA, pretože potom sa stále znovu prikláňame k dualite v rámci vonkajších udalostí, v priestore a čase, a odvraciame sa od seba do hriechu- čo neznamená nič iné ako vzďaľovať sa od pravdy a skutočnosti-od života. Každá kríza, každé sklamanie, každá choroba, každý otras mi dáva možnosť na zmenu, ponúka mi šancu, aby som o sebe premýšľal. Všetci sme len súčasťou sily, svetelné lúče čistého vedomia. Každý dostane to, čo si zapríčiní, ale pripustia si to len tí úspešní. Chudoba, alebo nedostatok sú posledným článkom v reťazci nesprávneho myslenia, ktorého prvým článkom bola vnútorná chudoba a vnútorný nedostatok. Všetci sme predurčení žiť v hojnosti. Vonkajšie udalosti zodpovedajú kvalite nášho myslenia a v tomto prípade majú ľudia s pozitívnym myslením jednoznačnú výhodu. Bohužiaľ, aj pochybujúceho skeptika utvrdzuje život vo svojich očakávaniach, priťahuje to úzkostlivé, to čoho sa obával. Len čo obrátime našu pozornosť iným smerom, zmení sa naša prežitá skúsenosť rovnako, ako sa zmenia ľudia a udalosti. Všetko mi potom bude chcieť slúžiť a pomáhať, posúvať ma ďalej a tým, že budem všetko a všetkých milovať, môžem prispieť k rozvoju ostatných. Každý človek, ktorý vstúpi do môjho života, to môže urobiť, len preto, že niekde, v istej oblasti medzi nami existuje príbuznosť. Ak do nášho života vstúpia pozitívni, spirituálni, alebo dokonca osvietení ľudia, alebo sa stanú našimi priateľmi, potom ide o dôležitú výpoveď o stupni nášho vývinu. Preto môžeme priťahovať len ľudí, s ktorými sme v rezonancii, čo nám ukazuje, kde sa práve nachádzame, ale len presne v tom okamihu. Naopak egoistickí ľudia vždy narazia na egoistov. Milujúci človek však vždy stretávať milujúcich ľudí a láska sa stane podstatnou súčasťou jeho životných skúsenosti. Kríza vznikne, keď to nové nechcem prijať, keď mám strach zo zmeny. Pritom celý život je jedna nepretržitá zmena. Všetko plynie a nič nestojí na mieste. To staré mi však dáva istotu, dôvernú znalosť a pocit bezpečia. A všetko mi to nové berie, pevnú pôdu pod nohami. V každej kríze spočíva výzva, aby som sa otvoril životu, láske, k sebe samému, zmyslu a potrebnému rozvoju. V každej kríze sa musíme rozlúčiť s tým, čím sme boli doteraz, aby sme sa stali tým, čím sme teraz .

Kríza stredného veku- Niekedy v polovici nášho života sa ocitáme znenazdajky pred situáciou, ktorá spochybňuje všetko, čo sme doposiaľ dosiahli. Sme zdraví, žijeme v spokojnom, šťastnom manželstve, máme úspech v práci a zrazu sa vynorí otázka- to bolo všetko? Pýtame sa som spokojný? ale nie sme, čo v nás ešte drieme, čo čaká, čo je moja úloha ešte v živote, nakoniec nás čaká posledná veľká úloha života- smrť. Všetci sa dostaneme na poslednú cestu, sme pripravení na to. Dostávame sa do poslednej kríze svojho života, pripravte sa na ňu. Zmyslom všetkých vývojových kríz je tiež zbaviť sa všetkých vecí, až kým celkom nezostanem len –JA-.

Krízy vo vzťahov –  Vzťah by mal obe strany obohatiť tým, že sa oba partneri dopĺňajú. Dopĺňať sa však môžu len vtedy, ak sú rozdielni. Táto rozdielnosť zase zahŕňa možnosť napätia, vychádza práve z tohto napätia. Ak sa toto napätie neudrží v rovnováhe, zo zmysluplného dopĺňania sa čoskoro stáva kolízia. Ak sa konflikt rýchlo neodstráni, vznikne z neho kríza vo vzťahu založenom na závislosti jedného od druhého dochádza veľmi skoro k mocenským hrám. On určuje, čo sa bude robiť pretože zarába peniaze, alebo žena vie urobiť muža závislým od seba. Dostáva sa mu pohladkania, ak urobí to, čo ona chce. V mnohých vzťahoch hľadá žena svojho otca a muž zasa svoju matku. Často hľadáme lásku v partnerskom vzťahu len preto, že nie sme schopní milovať sami seba. Ak ale nedokážem milovať ani sám seba, nedokážem milovať nikoho iného, alebo lepšie- druhého dokážem milovať len tak, ako milujem sám seba. Celé tajomstvo lásky spočíva v tom, že lásku treba dávať. To isté platí pre mojich priateľov, ktorí mi vyhovujú, a lepších priateľov môžem priťahovať len vtedy ak sa sám stanem lepším priateľom. Krízy vzťahov prebiehajú oveľa individuálnejšie ako vývinové krízy, lebo ponechávajú jednotlivcovi väčší priestor. Súrodenci sú daní, priateľov si vyberáme sami. V ideálnom prípade sa dvaja partneri dopĺňajú tak zmysluplne, že je to pre oboch výhodou. Ďalším predpokladom dobrého partnerstva je obdiv. Sexuálna vášeň, aj keď je akokoľvek napĺňajúca a dokonalá, nemôže udržať pár pohromade celý život. Dokáže to však obdiv, kde si ho dvaja ľudia navzájom preukazujú, je tým najsilnejším základom pre lásku.

Častá mini kríza- hnev-Hnev silne zaťažuje zdravie, vyvoláva rôzne ochorenia bez ohľadu na to, čo je príčinou hnevu, výsledok je vždy rovnaký, to na čo je sa človek hneval, však aj tak existuje v nezmenenej forme a človek sa môže hnevať odznova. Hnev sa prejavuje tak, že srdce bije nepokojne, stúpne krvný tlak a môže dôjsť až k infarktu myokardu. Hnev takisto zvyšuje nervozitu, takže pri ďalšej príležitosti sa nahneváme rýchlejšie. Môžu sa objaviť náhle bolesti hlavy, alebo migréna, myslenie a konanie je spomalené. Dôsledkom je zlá nálada, zhoršený spánok a únava, tiež môže vyvolať aj bolesti žalúdka, oslabuje sa obranyschopnosť, rýchlejšie starneme a ochorieme. Zbavte sa navždy hnevu, že budem brať každého človeka, aký je a nechám na ňom, či a kedy sa zmení. Odpútam sa od všetkých očakávaní. Uvedomím si, že nič a nikto na celom svete nemá tú moc, aby ma nahneval.                                                                                                                                                                                                                                                      Ako dochádza k závislosti ku kríze- Svet je v dlhotrvajúcej kríze, a tak veľa ľudí používa všetko možné, len aby sa toho pocitu krízy zbavili. Alkohol, nikotín, jedlo, omamné látky, povzbudzujúce, či drogy. Závislosť je akýkoľvek proces, proti ktorému sme bezmocní. Závislosť je všetko čoho sa nevieme vzdať. Závislosť od alkoholu je najznámejšia forma závislosti od určitej látky. Som závislý, keď si dám pravidelne pohár vína, veľké pivo, koňak, všetko čo robíme pravidelne, vedie k návyku, a potom je ťažké, nemožné prestať.

 Nikotín a Kofeín– Hoci sú obidve látky nezdravé, neskoršie negatívne výsledky sú veľké, požíva ich mnoho ľudí s rôznym odvodnením. Bez kávy nedokážu byť niektorí čulí a bez cigarety nemôžu ísť ani na toaletu, alebo potrebujú cigaretu, keď sú nervózni a fajčiari sú čoraz nervóznejší. Nefajčiari žijú podľa štatistik poisťovní o 8 rokov dlhšie ako fajčiari a sú podstatne zdravší. Nezdržujte sa v zadymených krčmách, dýchate nikotín, ako fajčiari.

Žiarlivosť– Je závislosť, a akákoľvek závislosť je v konečnom dôsledku závislosťou na sebe samom. Žiarlivosť môže vzniknúť iba vtedy, keď chýbam sám sebe. Ak som žiarlivý mal by som sa spýtať sám seba – Na čom žiarlim? Že mi ten druhý odopiera svoju pozornosť, alebo lásku? Že miluje niekoho, koho nemám rád? Zo strachu straty? Čo a čím vlastne? Ten druhý je vždy spúšťačom, ukazuje mi, kde sám nie som. Moja žiarlivosť mi len dáva na vedomie moje nedostatky. Som dostatočne pekný? V čom by som mal byť iný, aký som? Častejšie bývajú žiarlivé ženy ako muži.

Nezamestnanosť– Kríza v zamestnaní nejde tak hlboko pod povrch ako nezamestnanosť. Keď vás zastihne nepripraveného, ako obeť, je to také závažné ako strata životného partnera. Nezamestnanosť je vnímaná azda ešte ako horšia. Náhle človek nepatrí nikam, stratí všetko uznanie, stane sa žiadateľom a príjemcom štátnej almužny. Jednoducho je to ponižujúce. Nastáva obdobie veľkého čakania, ovláda vás bezmocnosť, depresia a pesimizmus. Znižuje sa úcta v rodine, u príbuzných, priateľov a susedov. Stráca sa profil, iskra vitalita, sila a vôľa, chýbajú peniaze, rodina si začne byť nervózna.

Smútok– Všetci opakovane zažívame straty milovaných ľudí, zdravia, telesnej integrity a krásy. Môžeme stratiť domov, proces, zmysel života, dokonca i život. Najmä neočakávané straty na vás obyčajne doliehajú. Všetko má však krátku životnosť, a preto sa neustále musíme lúčiť s niečím, čo nám prirástlo k srdcu. Všetko plynie a nikto nemôže zastaviť tok života. Ak by to človek aj dokázal, nemal by to robiť, pretože je to dobré tak, ako to je. Je dôležité naučiť sa odpútať, skôr než nás k tomu prinúti smrť, aby sme životom kráčali voľní. Čo sa deje teraz, stane sa minulosťou a už sa to nikdy nevráti. To je skúsenosť, ktorú musí každý človek získať a s ktorou sa musí vyrovnať. Evolúcia nás vybavila, tak aby sa s tým každý vedel vyrovnať.

Strach– Nám chce pomôcť tým, že nás upozorňuje na naše bytostne cudzie správanie sa a necháva nás, ak je to potrebné, trpieť, či ochorieť. Strach majú ľudia v krvi. Preto sa nám pri situáciách budiacich strach sťahujú cievy. prejavuje sa to bledosťou, alebo ako pocit-prázdnej hlavy- pretože pri strachu, úľaku a hrôze sa krv zhromažďuje v strede tela. Strach teda vyzýva ľudí, aby sa pozbierali, len prostredníctvom svojho vedomia má človek možnosť vedome premôcť úzkosť, vyrásť z nej, ukončiť hriech zdanlivého oddelenia a znova sa vráti k vedomej jednote s celkom. Potom strach zmizne ako strach na slnku. Prebudené –JA– človeka rozpoznáva úzkosť hmoty ako šancu, ako možnosť vzchopiť sa pomocou znovu nájdeného svojho stredu a pochopiť celok. Ak sa to nestane, tak sa obávame ťažkostí, katastrofy, nehody, krachu a nakoniec sa bojíme smrti. Príčiny strachu sú- Zlyhanie, odmietnutie, nerozvážnosť a samota.