Imunita-Keď sa narodíme a sme zdraví, máme plne funkčný imunitný systém, ktorý sa ďalej vyvíja a dozrieva. Zvonku nepotrebuje nič extra, aby fungoval dobre. Poškodzuje ho škodlivé vonkajšie prostredie, ale aj chronické ochorenia. Príkladom je cukrovka, či chronické ochorenia dýchacích ciest.

Imunitný systém podporíme najviac, ak budeme mať zdravý životný štýl s patrične vyváženým zložením stravy s dostatočným množstvom spánku a pohybu. okrem toho by sme sa mali vyhýbať čo najviac škodlivým vplyvom vonkajšieho prostredia a zvládať stres. Nemali by ste užívať návykové látky, ako sú nikotín, alkohol a iné drogy. Treba sa vyhýbať infekciám a ak ich dostanete, doliečte ich. Snažte sa žiť tak ,aby ste sa vyhli civilizačným ochoreniam, lebo tie spôsobujú sekundárne oslabenie imunitného systému. Poruchy imunity rozdeľujeme na primárne, ktoré sú vrodené a sekundárne, ktoré sú získané.

Primárne patria medzi raritné ochorenia. Počas života môžete získavať sekundárne poruchy imunity, ktoré nemajú genetický podklad. K sekundárnym poruchám imunity sa do určitej miery vyhnúť ak budete predchádzať civilizačným ochoreniam. Netreba zabudnúť, že detský vek a staroba sú obdobia, keď je imunitný systém prirodzene oslabený, či už je to spôsobené jeho vývinom v prvom prípade, či únavou v tom druhom. Ak sme zdraví, nemáme žiadne dlhodobé problémy, máme dobrý imunitný systém v zásade nepotrebujeme veľa pridaných doplnkov mimo bežnej stravy, ktorá obsahuje dosť ovocia, zeleniny, vlákniny, bielkovín, ale aj tukov a cukrov, a teda je vyvážená. Majte len vyváženú stravu, dostatok spánku, pohyb a to, aby ste sa vyhli škodlivým návykom a imunita bude fungovať, ako má.

V dnešnej dobe ide iba o marketing a biznis spoločností, robiť reklamy na voľnopredajné vitamínové doplnky, ktoré okrem internetovej ponuke, môžete nakúpiť aj v lekárni, ako doplnok stravy. Vôbec to netreba, ak vaše telo vo vyváženej strave dokáže prijať živiny a stopové prvky, ktoré potrebujeme, aby celý organizmus dobre fungoval. Najčastejším prejavom oslabenia imunity sú ochorenia dýchacích ciest. Ale nemusí to znamenať, že mám oslabenú imunitu. Spozornieť by sme, ak u dospelého , ochorenia vyžadujú viac ako, štvoro antibiotík ročne. Imunita u detí to je niečo iné, lebo sa im imunitný systém ešte vyvíja, je nezrelý. Deti navštevujú detské kolektívy v jasliach, škôlkach, či v školách, kde je vysoká chorobnosť a ľahko sa tam šíria infekcie. To je aj dobré, ich imunitný systém sa musí trénovať. Pri deťoch treba spozornieť, ak majú viac ako 10 ľahkých infektov ročne. Dieťa má každý mesiac nárok, aby malo ľahkú infekciu horných dýchacích ciest, je to v poriadku.

Základom stravy by mali byť polo sacharidy, aby mal imunitný systém všetko čo potrebuje, a to ako ryža, zemiaky, cestoviny, celozrnné pečivo. Ďalší stupienok potravinovej pyramídy je ovocie a zelenina, potom mäso a mliečne výrobky, odkiaľ máme bielkoviny, kalcium a tuky. Mäso, ale skôr teľacie, morčacie, kuracie, ako bravčové, údeniny a červené mäso. Nad nimi sú potraviny, ktoré by sme mali konzumovať zriedka a to ide o jednoduché cukry, teda sladkosti, biely cukor, sladené nápoje, ale vieme ako staré mamy dávajú svojim vnúčatám sladkosti, no nevedia, že im aj tým škodia. Skôr konzumujte ovocie a zeleninu a to denne. Zjedzte hrsť ovocia a dve hrste zeleniny, jedna hrsť je napríklad jablko.

Ďalší veľký faktor, vplýva na imunitný systém stres, ktorý negatívne ovplyvňuje imunitný systém. Nevieme ho však eliminovať, lebo je to súčasť života, no dôležité naučiť sa zvládať ho- adaptovať sa na stres a dokázať ho vyvažovať. Treba sa vyvarovať zbytočného vzplanutiu, zvyšovaním hlasu a nervozity. Robte primeranú pohybovú aktivitu, aspoň pol hodinu denne a takto eliminujte stres, hlavne pohyb v prírode ten pôsobí blahodarne na mozog, ktorý takto dokáže zrelaxovať a rozpustiť stresové zážitky, ktoré počas dňa zažijete. Imunitný systém sa začína na úrovni bariér slizníc a kože. Už to čím sme obalení z vonku, alebo čím sú obalené naše telesné dutiny, je prvý hraničný priechod, kde nás imunitný systém chráni pred potenciálnym nebezpečenstvom, na úrovni kože a slizníc je veľa buniek a molekúl, ktoré zabezpečujú imunitnú odpoveď. Odhaduje sa, že až takmer tretina populácie na Slovensku má astmu. Počet astmatikov a to aj v detskom veku je vysoký. Ide o závažné chronické ochorenie dýchacích ciest, pri ktorom pacienta treba sledovať a liečiť, inak sa jeho stav bude časom zhoršovať. Ak bude mať dieťa astmu, tak vstupuje do toho najmä genetika. Ak je jeden z rodičov alergik, pravdepodobnosť rozvoja alergie u dieťaťa je 60%, ak sú obaja rodičia alergici, tak stúpne až na 90%. Vstupuje do toho životospráva matky v tehotenstve, zdravotný stav po narodení dieťaťa, či bolo dojčené, domáce prostredie, kvalita ovzdušia, či infekcie aj to, či dieťa bolo pred ich prekonaním chránené dostupnými očkovaniami.

Čo sa týka cukru, veľa ľudí hovorí, že je nebezpečný, no je nevyhnutný, aby náš organizmus fungoval. Glukóza je základným stavebným prvkom nášho tela. Je zdrojom energie aj pre bunky. Až – 65%- 70% našej stravy by mali tvoriť sacharidy, preferovať by sme mali zložité cukry- polo sacharidy, ktoré cukry uvoľňujú postupne, k nášmu životu nepotrebujeme jednoduché cukry. Ale nie je nič zlé, ak si ráno dáme do čaju med, lebo náš mozog potrebuje cukor, takže ani cukor neškodí, ale len v malom množstve primeraná dávka cukru denne. Dospelý človek nie viac ako 30gramov, dieťa do 6 rokov 17 gramov, dieťa do 10 rokov 26 gramov.