Keď Brandon Baysovej zistili v bruchu, nádor o veľkosti basketbalovej lopty, katapultovalo ju na neobyčajnú cestu hľadaním duše. Rozhodla sa uzdraviť prírodnou cestou, prestala brať všetky lieky, nepodstúpila operáciu, ale o pol roka neskoršie nádor úplne zmizol. Pustila sa ďalej, než sú súčasné poznatky z oblastí zdravia, tela a duše-veľkou láskou, mierom bez hraníc, žijúcou prítomnosťou v nás, a stala sa prvým revolučným príkladom uzdravovania. Od tejto chvíle, tisíce ľudí po celom svete, odkryli svoj vlastní nekonečný potenciál a oslobodili sa od dlhodobých emocionálnych blokov a fyzických chorôb.

Praktickými, ľahko použiteľnými metódami vám Cesta umožní; 1/Ponoriť sa do vlastnej duše a napojiť sa na svojho vnútorného génia. 2/Odkryť a úplne vyriešiť emocionálne a fyzické problémy. 3/Odkryť potlačené emócie a bunečné v spomienky, ktoré môžu viesť k chorobám, ktoré môžu viesť k chorobám, a zbaviť sa ich. 4/Uzdraviť vašu bytosť, emócie a telo. 5/Zažiť neobmedzenú radosť, pokoj a lásku, ktorú máte vo vnútri sebe. 6/Žiť život ako výraz vášho najvyššieho potenciálu. 7/Stať sa naozaj a konečne slobodným.

Túto knihu píšem preto, lebo veľa ľudí si myslí/ako aj ja/,že sa zdravo stravuje, žije zdravo, dodržuje zásady zdravotného štýlu, je sýte vegetariánske jedlá, pije čerstvú filtrovanú vodu, každý deň cvičí, je plný života a naraz sa objaví nádor vo veľkosti basketbalovej lopty  v bruchu, človeku sa vtedy zrúti celý svet. Keď mi to pri vyšetrení p. doktorka oznámila, že musí byť okamžite operácia, tak jej hovorím, zaoberám sa roky alternatívnou medicínou, prednášam o nej, musí sa nájsť iné riešenie, ako operácia. Dajte mi aspoň mesiac, keď sa nádor nezmenší tak sa sem vrátim a pôjdem na operáciu. Po rokoch práce v oblasti zdravia tela a duše som verila, že všetko má svoj dôvod a účel. Keď zistíte, čo vás má tá nemoc, alebo fyzické obmedzenie naučiť, a akonáhle sa navždy zbavíte emocionálnych problémov uskladnených v bunkách, potom môže začať uzdravovanie na ostatných úrovniach a to emocionálnych, duchovných a fyzických. Až potom sa začne telo prirodzeným spôsobom uzdravovať. Vedela som, že moja cesta bude spočívať v odstránenia všetkých emocionálnych problémov uskladnených v nádore. Pomôcť telu aj po fyzickej stránke, začať sa zbavovať veľkého množstva degeneratívnych a toxických buniek. Okamžite som podporila telo výživou a čistou stravou, čo som sa behom rokov naučila. Vždy som jedla zdravo, napriek tomu som prešla z vegetariánskej stravy, ktorá obsahovala 65 až 70% čerstvého a surového ovocia a zeleniny, na 100% surovej potravy a pridala som množstvo čerstvej šťavy. Dodala som potravinové enzýmy a zvýšila množstvo minerálov. Užívala som byliny, o nich som vedela, že sú vhodné na očistu tela. lymfatický systém som podporila masážami a črevá som vyčistila výplachmi. No vedela som, že to boli fyzické podporné prostriedky, no moja skutočná práca spočíva v objavení toho, čo sa emocionálne skrýva vo vnútri nádoru.

Nakoniec som šla k masážnej terapeutke Surje, ktorá sa okrem masáže zaujímala o duchovno. Zhodli sme sa obe na tom, že emocionálne v spomienky sú uskladnené v telových bunkách a dedí sa z jednej bunečnej generácie na druhú, takže skutočné liečenie vždy začína až vtedy, keď sa človek zbaví týchto bunečných spomienok. Keď ma Surja začala masírovať, tak sa ma spýtala, Brandon, nechcete sa pozrieť svojím vnútorným zrakom priamo do toho nádoru a zistiť, ako to tam dole vypadá ? samozrejme chcem, skúsme to. Najprv som sa dostala do vnútra brucha, nebola som nadšená, čo vidím, ako som prechádzala nádorom, narazila som na oblasť, ktorá bola v tme, priblížila som sa a pocítila intenzívny strach, sálajúci zo stien. Naraz mi prebleskla stará spomienka na silnú traumu z detstva. V jednom okamžiku ju moja mysliaca myseľ skontrolovala a prehlásila; To nemôže byť ono; O tej spomienke viem všetko, veď týmto problémom som sa zaoberala už dávno a nechala som to plávať, to nemôže byť príčina toho, čo sa deje. Masérka Surja mi povedala, múdrosť vášho tela prišla s touto spomienkou z nejakého dôvodu, čo keby ste tú spomienku sledovala ? Aj keď vaša mysliaca myseľ o tom pochybuje, nemáte predsa čo stratiť. A tak som pokračovala v sledovaní spomienky, v mojej mysli sa odvíjala scéna, ako spomalený film. prekvapilo sa vynorila nečakaná emócia, ktorú som už dávno na ňu zabudla, a spolu s ňou sa objavil skutočný pocit, aký som v tom danom okamžiku prežívala. vôbec som si neuvedomila, aký intenzívny pocit som vtedy prežívala, a po tvári mi začali tiecť slzy. Niečo o tom som povedala Surje, ona sa ma spýtala ;myslíte, že je to všetko ? povedala som jej, nie je. Tak si predstavte malý táborák a posaďte sa k nemu so všetkými ľuďmi z vašej spomienky, potom si môžete hovoriť u ohňa a zistiť, prečo sa títo ľudia vtedy tak chovali, povedzte im o svojich skutočných pocitoch. Nechajte najprv rozprávať svoje mladšie JA, akoby tu teraz boli všetci s nami. Je to dobrý nápad, skúsim to. Kým ma masírovala, vo vnútri svojej mysle som si seba predstavila samu seba u táborového ohňa, boli tam obidvaja moji rodičia, keď som mala 5 rokov, stála tam vo svojich šatôčkach, veľmi bezbranná a neistá.

Moje súčasné JA, tam bolo tiež a posadilo si moje mladšie JA, na kolená, aby cítilo bezpečie a pohodlie. Veľmi ma prekvapilo, čo všetko bolo u toho táboráku povedané. Vôbec som si neuvedomila, aké veľké intenzívne pocity prežívalo v tom okamžiku moje mladšie JA. Mala som dojem, že to malé JA sa potrebuje zveriť s veľkou nevyjadrenou bolesťou. Konečne povedalo, čo v sebe dusilo po celých dlhých rokov. Akoby z neho tie roky bolesti vyšli von. Keď mu došla reč, otočila som sa k svojim rodičom, a chcela vedieť, prečo sa vtedy tak chovali. Dosť ma ich slová o tom, čo sa vtedy stalo prekvapilo, a v očiach som mala slzy, keď som konečne pochopila zdroj ich bolesti, frustrácie a bezmocnosti. Moja mladšia sestra sa v 4. rokoch utopila v bazéne a ich neopísateľná bolesť bohužiaľ občas ovplyvnila i nás ostatných, lebo rodičia nám roky, mne a staršej sestre dávali za vinu, že sme na ňu nedali pozor. Z hĺbky toho ticha som počula slová ; Brenda, musíš odpustiť svojim rodičom ; to ma zasiahlo ako blesk, bola to pravda, predtým mi to neprišlo nikdy na myseľ. Znovu som si svojim vnútorným zrakom prezrela a  zrekonštruovala táborový oheň a posadila k nemu svojich rodičov. Potom v duchu mladšie JA opustilo oboch rodičov, takým nevinným spôsobom, akým deti odpúšťajú. Mala som pocit, že mi pri tých slovách odpustenia pukne srdce. To odpustenie bolo úplne autentické a vychádzalo z hĺbky duše. Slzy mi tiekli po tvári a v mojom tele sa rozhostil pocit dokončenia, v mojom vnútri sa rozlialo zrozumiteľné vedenie, že príbeh sa skončil. Po chvíli som zistila, že sa niečo deje- niečo veľké- brucho mi trošičku zmäklo, to sa mi asi zdá- veci sa dali do pohybu tak rýchlo až som zapochybovala, naraz mi prišlo špatne, cítila som, že sa vo vnútri, niečo deje. nakoniec som pochopila, že po celú dobu sa ma ten nádor drží zuby nechty, ale v skutočnosti som sa ja jeho držala. chránila som sa pred spomienkami a bolestnými pocitmi uschovanými vo vnútri. Keď som teda konečne objavila všetky emocionálne zvyky a spomienky s ním spojené a dokončila tak celý príbeh, skončila i potreba existencie nádoru. Ak sa problém vyriešil, uzdravil, a odpustil, nádor mohol zmiznúť. Splnil svoju úlohu a poučil ma uvedomila som si, že musím odpustiť i ďalším ľuďom, ktorí mi v minulosti ublížili, či už v detstve, alebo v dospelosti a brucho sa výrazne zmenšilo. No keď som prišla po mesiaci k doktorke, bola prekvapená ako sa nádor zmenšil, pýtala sa čo som robila, keď som jej to povedala ako to bolo, chcela len fakty a nie emocionálnu cestu uzdravenia. Doktori sú vždy presvedčení, len v tom, že uzdravovanie spočíva v pilulkách a operácii, no zabúdajú, že ľudia nie sú len telo, máme telo, myseľ a emócie, ale to najdôležitejšie je duša.

Proces emocionálnej cesty– Významné je odkryť a objaviť spomienky, ktoré sú uložené v bunkách, a dostať sa k jadre problému. Skutočné uzdravenie začína na úrovne duše- na úrovni základného uvedomenia- a odráža sa prostredníctvom emocionálnej úrovne na roveň fyzickú. Takže, keď sa chceme dostať k jadru emocionálneho problému, musíme sa najprv dostať k jadru toho, kto skutočne sme. Ako náhle sa dostaneme do styku s našou podstatou, táto vnútorná múdrosť nám umožní odhaliť všetky emocionálne spomienky ukryté v tele. jedine tak sa dostaneme na dno toho všetkého a dokážeme oslobodiť sám seba. Cesta nie je len záležitosť mysle, ale skôr spôsob ako objaviť dušu. Dôležité je keď sa chceme počas procesu emocionálnej cesty dostať, tak musíme, ako keď odlupujeme cibuľu a to odlupovať jednotlivé vrstvy, lebo pod všetkými vrstvami sa nachádza čierna prázdnota ničoty, akoby sme prepadli akousi bránou, do zvláštnej prítomnosti lásky, to si uvedomíte vo svojej duši. Úžas ktorý prežívate pri svojej vlastnej vnútornej múdrosti a taktiež v pocit, že práve táto nekonečná vnútorná inteligencia zodpovedá za uzdravenie.

Poviem vám neuveriteľný príbeh s pacientom, ktorý mal za sebou chemoterapiu, ožarovanie a rakovinu pľúc. Keď prišiel na moju prednášku, nemal už čo stratiť, len chcel vedieť, prečo to tam je. Ja chcem pomáhať ľuďom odkrývať, čo nás majú naše choroby naučiť. Dôvodom prečo u veľa ľudí, čo im bol chirurgický zákrok nádoru odstránení, opäť sa po 2-3 rokoch objaví znovu, ale na inom mieste, to preto, že sa choroby nepoučili a nepochopili, čo im duša už po prvýkrát ponúkala. Duša si povedala, tak ty si nepočúval môj prvý budíček, skúsim to znovu, možno, že tentoraz počúvneš a je tu nový nádor. S týmto pacientom sme sa pustili do procesu fyzickej cesty. Keď sme začali odkrývať vrstvi a dostali sa do pľúc, bleskla mu pred očami živá spomienka. Bolo mu 16 rokov, bola svetová vojna a Anglicko sa nachádzalo vo vojnovom stave, jeho otec už predtým opustil rodinu a nechal to na matku. Nemci bombardovali Londýn a jedna bomba dopadla i na časť mesta, kde bývali. Z panikáril, vytrhol sa z triedy učiteľom, utiekol zo školy a bežal domov za mamou, hľadal ju všade, ale ju nenašiel, hľadal ďalej a konečne ju našiel, ležala tam na zemi, mladá a krásna, ale už mŕtva na ulici, chcel ju prebudiť, no policajt mu povedal, je mŕtva synu. Rozplakal sa a pocítil strašný hnev, a to hnev proti Bohu, ako si to mohol dopustiť, čo si to za Boha kričal, bola ešte mladá. Rozhneval sa na fašistov, ona predsa nebola vo vojne, prežíval strašnú bolesť, a tak si túto bolesť uložil hneď vedľa srdca, do svojej časti pľúc a požiadala som ho, aby si predstavil táborový oheň práve tam, do svojej ľavej časti pľúc a pozval všetkých účastníkov svojich spomienok, aj Boha k hovorenia u ohňa. 50 rokov dusil hnev voči Bohu, ako konečne hovorí, ako zhadzuje ťažobu zo svojej hrudi voči Bohu a zo svojich spomienok a buniek. Pýtala som sa, čo povedal Boh na to, vysvetlil mu, že nikto zo sveta neodchádza predčasne. Pre jeho matku už existoval iný plán. Mal by vedieť, že odpočíva v pokoji a nachádza sa presne tam, kde má byť, potom nastal čas a to odpustiť Bohu. Potom hovoril k fašistom, pýtal sa ich, prečo mu zabili mamu, oni mu povedali, plnili sme len rozkazy a, že rovnako boli vydesení ako on. Mierili im na hlavy keby, nehodili bombu a ich matky tiež umierali. Pochopil ich počínanie a v podstate ich požiadal o odpustenie, za to že ich odsudzoval 50 rokov.

Po sedení s týmto mužom, som videla ako z neho vyžarovala láska, nevinnosť a mier. Uplynul mesiac a nedostala som odpoveď, ako dopadol ten pán, nakoniec jeho neter mi telefonovala, stal sa zázrak, vôbec sa už nezlostí, nekričí, nenadáva, je iný človek, no chcela som vedieť, ako mu dopadlo vyšetrenie, ona mi hovorí, že v nemocnici to spôsobilo úplný cirkus, neverili čím sa vyliečil, lebo jeho nádor z pľúc zmizol.  zbavil sa hnevu trvajúci 50 rokov a konečne sa mu vrátilo jeho skutočné JA. Každý človek sa môže dostať z vážnej choroby, musí si však dôverovať a to v seba, no základom je odpustenie a to úprimné, dostať sa na cestu lásky, radosti a pokoja.

Prehovoriť na verejnosti- Pre niektorých ľudí prehovoriť na verejnosti je trauma, majú strach, väčší než strach zo smrti. S tým prišiel za mnou človek, ktorý je v živote úspešný riaditeľom firmy, no keď má prehovoriť pred davom, má z toho depresiu, hoci v hĺbke srdca túži po slobode, pokoji, skúsili sme sa dostať z toho problému, netreba premýšľať, stačí len cítiť a sústrediť sa na svoje emócie. Prechádzali sme jednotlivými vrstvami, nakoniec prenikol skrz, skúsenosť plnej pokory a naraz mu tiekli slzy úžasu a údivu- údivu nad úctu vzbudzujúcou krásou, ktorú objavil, vzácnu jednotu so všetkými a zo všetkým. Dojate sedel, hlboko dojatý silnou prítomnosťou lásky vo svojom srdci, ako dosiahol svojej nekonečnej múdrosti, zreteľne sa mu odkrylo jeho chovanie z detstva. Sledoval scénu, kde videl svojho otca, cítil, že pre svojho otca nebude dosť dobrý. Keď dosiahol pri skúške 95 bodov zo 100 bodov, tak mu vtedy otec vyčítal, a čo sa stalo s tými 5 bodmi ? Nikdy ho nepochválil. teraz zbadal, videl, čo sa skrýva v jadre jeho strachu, a prečo mal pred svojou správnou radou pocit, že u nich nezíska rešpekt, lebo má strach ako v detstve pred jeho otcom, nedokážem to, ako vtedy hovorieval si. Po skončení procesu a vyriešení problému s otcom, keď mu všetko odpustil, sme pokračovali prechádzaním posledných vrstiev, priznal úľavu a strach pred správnou radou, či pred davom, lebo našiel pravdivé JA.

Inštrukcia k emocionálnej ceste- Pri emocionálnej ceste, zavrite oči a budete klesať vrstvami, zostaňte mimo svojej analytickej myšlienky- sústrediť svoju pozornosť a vedomie do pocitu čírej a surovej emócie vo svojom tele. Prežívajte emócie naplno, pomenujte ich a prechádzajte ďalšími až k samotnému zdroju. Prechádzajte akoby ste lúpali cibuľu. Ideálne je keď, vám partner kladie otázky vo dvojici a silno prežívaj každú emóciu svojim vnútorným zrakom, precíť ju a prejdi cez ňu. Snažte sa prejsť čiernou dierou, prázdnotou, či ničotou. Pokračujte dole skrz z bývajúce vrstvy až k zdroju. Keď sa dostanete konečne k táborovému ohňu, zídete sa s ľuďmi, ktorých ste  tam pozvali, a opýtať sa ich, či sú pripravení odpustiť, človek dokáže odpustiť len vtedy, keď je úplne prázdny. Keď skončíte, dajte si kúpeľ, horúcu polievku a odpočiňte si v posteli. Všetky číre emócie, myšlienky prídu a odídu. Pri prežívaní hocijakej emócii sa zastavte, dýchajte a treba sústrediť, vtedy emócia príde a odíde.

Príchod k zdroju – Pohodlne si sadnite, oprite sa o stoličku, zavrite oči, počujete rôzne zvuky, zvonku, v miestnosti, začnite vdych- výdych, uvoľňujte sa hlbšie a hlbšie až do zdroja. Predstavte si, že pred vami sú schody ktoré vedú dolu, je tam 10 schodov- vidíte ich ? alebo, vnímate ich ? Teraz choďte svojim vnútorným zrakom vpred a postavte sa na schod číslo 10, je to najvyšší schod, postupujte ďalej nižšie 9,8,7,6,5,4,3,2, až ku schodu 1. Dovoľte svojmu vedomiu rozšíriť sa pred vás a dovoľ mu, aby vás obklopilo zo všetkých strán, utíšte svoje JA. Teraz si predstav raketoplán/deti toto majú radi/, ktorý ťa zavedie do hocijakej časti tvojho tela, presne tam, kde má a to až do tvojich orgánov, žíl, svalov atď. Spolu s tvojim učiteľom/nejakým svätcom/nastúpte, stisni zelený gombík a choď na prvú zástavku, nech ťa raketoplán nesie, je poháňaní múdrosťou tvojho tela. Vystúpte z neho, vezmite si baterku, prezrite ako to tam vyzerá. Potom sa presuňte k táborovému ohňu, môžete ho usporiadať vo vnútri orgánu, ktorý vás trápi, prirodzenosťou tohto táboráku je večné ticho a bezpodmienečná láska. U ohňa je tvoj učiteľ, teraz pozvi všetky osoby, ktorí majú niečo spoločného s tvojim problémom, vidíš tam svoje mladšie JA, tvoje súčasné JA. Tvoje mladšie JA zakúsilo veľký diel bolesti, nech ono prehovorí všetko, čo zo seba musí dostať a umožni/matke, otcovi, partnerovi, priateľovi/čo by mali vypočuť. Treba všetkým odpustiť z lásky hĺbky srdca a poslať im požehnanie, dovoľ im rozplynúť sa v ohni, ktorý je zdrojom všetkého života, potom sa obráť k svojmu mladšiemu JA, a povedz mu, aj tebe odpúšťam všetku tú bolesť, pretože si nemalo tie prostriedky, ktoré mám teraz ja, aj tak ťa milujem a budem ťa vždy chrániť. Potom nechaj táborový oheň zmiznúť.

Návrat domov k úplnému vedomiu– Ako ste dokončil cestu uzdravením, vráť sa do raketoplánu a nechaj sa odviesť zo svojím učiteľom späť ku dverám, ktorými si vstúpil. Výstup a poďakuj  učiteľovi s celého srdca, prejdi dvermi, v zemi je teplomer, teraz vystúp na schod číslo 1 a budeš stúpať 2,3,4,5,6,7, tu si už uvoľnený, svieži úplne sa prebuď k plnému vedomiu, potom 8,9,10 a otvor oči, pomaly sa raz, alebo 2x nadýchni, môžeš sa napiť trochu vody.