Pohyb a sedenie – Priemerný človek dnes bežne presedí 8 až 10 hodín denne. Sedíte v práci, na ceste do nej autom, potom si sadnete do pohostinstva s kamarátmi, a keď sa vrátite domov, tak sa usadíte k televízoru, či počítaču. Niektorí ľudia pracujú z domu, takže aj 10 hodín sedia pri počítači obrovské množstvo času a pohybu majú stále menej. Naše telo postupne chradne a to svalový systém tela, obranyschopnosť a mentálne zdravie slabne. Vieme už roky, že fyzická aktivita je výborný spôsob, ako si vylepšiť zdravie a schopnosti vrátane pamäti, pozornosti a tým znížiť riziko vzniku depresie. Pri dlhom dennom sedení sa svaly skracujú, tuhnú, prichádzajú o svoje prirodzené vlastnosti. Pre človeka je prirodzený pohyb, a to chôdza. Chôdzu využívame celý život, dochádza pri nej k striedavému pohybu rúk a nôh v protichodnom smere, je tam flexia a extenzia dolných končatín, rotačný pohyb trupu sprevádzaný jemnými úklonmi. Je to široké spektrum pohybov, ktoré sa odohrávajú súbežne a pre naše zdravie kľúčové. Sed je hlavne o flexií, teda o udržiavaní časti tela v ohnutí. Naše telo sa časom prispôsobí tomu, že sedíme, a zmeny, ktoré sa v ňom dejú, sú časom stabilnejšie, dlhodobejšie a niekedy až štrukturálne. S niektorými zmenami vieme pracovať a vrátiť ich späť, ale sú aj zmeny na tkanivách, ktoré sú nezvratné. Ľudia ktorí dlhodobo sedia a nehýbu sa, môžu mať hrb, lebo gravitácia nás ťahá k zemi, a keď svaly nevytvárajú optimálnu oporu pre správne držanie tela, tak nás stále viac ťahá do ohnutého postavenia tela. Čím dlhšie pretrváva nesprávne držanie tela a zlé pohybové návyky, tým ťažší a dlhší je návrat do neutrálnej polohy, ktorá je pre telo najvýhodnejšia. Najlepšie je hýbať sa každý deň. Pri dlhom sedení si vždy vytvorte krátku prestávku, aspoň 5 až 20 minút. Svaly treba svojou aktiváciou ponaťahovať, pomohlo by to všetkým tekutinám v tele lepšie cirkulovať, nervový systém by zvýšil svoju aktivitu a určite by sa vám zdvihla nálada. Svalový aparát pomáha udržať zdravý metabolizmus a lepšie držanie tela a aerobné aktivity srdcovo-cievneho systému, preto pohyb by mal byť bežnou súčasťou nášho života. Chôdza a beh je najprirodzenejší a najzdravší pohyb. Bolesť chrbta je varovný signál, ktorý na telo nám prirodzene dáva, aby ukázalo, že niečo nie je v poriadku. Robte každý deň rannú rozcvičku , začať od chodidla, kolena, bedier, chrbtica, lopatky, ramená, zápästia, krčná chrbtica, a hlava. Pohyby robte pomaly, kontrolovane, nie na začiatku švihovo a hlavne nezadržiavať dych. V dnešnej uponáhľanej dobe, nikto na to nemá čas, lebo sme sa odpojili od seba a svojich tiel. Naučili sme sa presedieť celý život , začalo to v škole, potom v práci a nakoniec aj doma pri televízore, či pri počítači. Mnohí ľudia dajú prednosť pred starostlivosťou o seba, ostatným povinnostiam, či pohodlnosťou. Preto cvičenie, chodenie, behanie je lepšie a zdravšie ako sedieť doma na gauči.

Pľúca– Človek ktorý sa narodil predčasne, má v živote problém pri ochoreniach dýchacích ciest, priedušiek, to platí tiež vtedy, ak matka pri tehotenstve fajčila, alebo pracovala ako čašníčka v zadymenom prostredí. Najvážnejšie si človek môže sám sebe poškodiť pľúca fajčením, vytvára si dva okruhy problémov a to pľúcne a srdcovo-cievne. Nikotín je psychoaktívna látka, ktorá má veľmi silný vplyv na cievy. 10 minút po do fajčení cigarety, ľudom tuhnú steny tepien. Keď fajčíte dlhoročne a pravidelne, urýchľujete si takto aterosklerózu/ ochorenie tepien/ Zhoršuje sa prietok krvi k akýmkoľvek orgánom v tele- mozgu, pečene a srdcu. Priedušky sa zužujú, ich steny hrubnú, a človek akoby postupne dýchal cez užšie potrubie, ťažko samu nadychuje a vydychuje a privoláva si rakovinu pľúc. Nikotín je silná droga, ťažko je fajčiarovi si odvyknúť od fajčenia. Nefajčiari by sa mali vyhýbať miestnostiach, kde sa fajčí a ostávať v nich dlho, lebo dýchajú nikotín, ako fajčiari a tým si znečisťujú pľúca tak isto ako fajčiari. Jedna cigareta fajčenia znižuje váš život o 7 minút. Nikotín ma rôzne neurologické efekty.

Srdce – Je orgán, ktorý pracuje nepretržite a keď prestane, tak o niekoľko minút organizmus zomiera. Preto významne spolu rozhoduje o dĺžke života a kvalite nášho zdravia. Srdce nemôžeme vnímať izolovane, je súčasťou komplexného srdcovo – cievneho systému. Jeho úlohou je pomocou hustej siete tepien, tepničiek a vlásočníc, zásobovať každý orgán kyslíkom a živinami. Choré srdce vedie k rýchlemu vzniku závažných chorôb tých najdôležitejších orgánov a to obličiek, pečene, mozgu a ciev. Jedným z najspoľahlivejších kritérií je fyzická zdatnosť. Srdce nie je pri našom sedavom spôsobe života nútene ísť do vyšších otáčok. Preto denne aspoň 3-4x do týždňa sa choďte prejsť rýchlou chôdzou / starší ľudia pomalšou/ Je to pohyb, ktorý udržuje srdce v dobrej kondícií. Bežný banálny prejav je, keď vás pichne na hrudníku a trvá to pár sekúnd, netreba hneď myslieť na infarkt. Ten je vo väčšine prípadov dôsledkom aterosklerózy tepien, ktoré zásobujú srdcový sval. Infarkt sa typicky prejavuje pomerne výraznou tlakovou bolesťou za hrudnou kosťou. Bolesť môže vystreľovať do ramena, alebo medzi lopatky, niekedy aj do dolnej čeľusti. Prestaňte fajčiť , jedzte s mierou, aby ste neboli obézny, polovicu denného taniera by malo tvoriť ovocie a zelenina, zemiaky sa do toho nepočítajú a už vôbec nie hranolky. Mäso stačí týždenne asi 600-700 gramov, obmedzujte najmä červené mäso, málo cukru, soli, údeniny, polotovary, sladené nápoje nie, kávu 1x primerané množstvo 200 miligramov, kofeínu, vyhýbajte sa stresu, rozčuľovaniu, strachu, už malé vzplanutie škodí vášmu srdcu.