Spánok– Žiadne zviera by si dobrovoľne neskracovalo spánok, to robia len ľudia. Spánok je základný pilier zdravia, ovplyvňuje všetky jeho parametre. Keď nespíme, zomrieme. Nedostatok, alebo nízka kvalita spánku sa prejavujú na oslabenej imunite, zhoršenom metabolizme a slabšej schopnosti robiť rozhodnutia. Náš život sa skladá práve z rozhodnutí, a keď budeme robiť zlé rozhodnutia, budeme mať zlý život. Ak budeme robiť rozhodnutia pri zlej pozornosti z nedostatku spánku, skôr sa nám stane nehoda. A navyše, ak dostatočne nespíme, z tela sa neodplavuje odpad tak, ako by mal. Spánok je určený na vytriedenie informácií a regeneráciu, hlavy a tela. Bdenie je o získavaní informácií a vykonávaní vecí, ako keď sme príliš dlho hore. Rovnako ako striedame nádych a výdych, myslenie a nemyslenie, striedame aj spánok a bdenie. Vďaka tomu sme zdraví a výkonnejší. Kto málo spí, nebude robiť  dobre rozhodnutia tak často a urobí viac chýb. Starší ľudia väčšinou nedokážu udržať nočný spánok celistvo dlhšie ako 6 hodín a potom potrebujú poobede dospávať šlofíkmi počas dňa 1/2 hodiny a viac. Káva, syr a víno sú pre spánok nevhodné, lebo je v nich kofeín. Kávu nepite tesne po prebudení, ale 1 až 2 hodiny po prebudení, poslednú kávu by sme mali vypiť najneskôr pred 14 – 15 hodinou. Čo sa týka snívania, tak ideálny stav je keď snívame a snívať je dobré. Keď si človek pamätá aspoň nejaké sny, je to dobrý signál, že jeho mozog je v dobrej kondícii. Ľudia ktorí chrápu, majú sťažené dýchanie, môže k nemu viesť ochabnutie svalov okolo krku, zlé držanie tela, obezita, zahlienené dýchacie cesty a aj alergie. Chrápu viac muži, ako ženy. Problémy so spánkom spôsobuje nesprávna výživa, alkohol, stimulanty, či sladké jedlo večer. Zhoršiť spánok môže aj pôst, ak človek na to nie je zvyknutý. Ak ide spať hladný, tak nebude spať dobre. Aspoň 2 až 3 hodiny pred spaním by malo byť vždy docvičenie, ak cvičíte, Spánok narúšajú aj hororové filmy večer pri televízií a mobil v izbe kde spíte.

Strava – Veľmi významne strava sa ukazuje ako najpodstatnejšia. V našom tele je niečo, čo sa nazýva- črevný mikrobiómom, ktorý pozostáva z 1013 až 1014 mikróbov. Sú to baktérie, vírusy, kvasinky a parazity. Spoločenstvo mikroorganizmov, ktoré sú najmä v hrubom čreve . Tento orgán je najdôležitejší a rozhoduje, či z toho, čo je zjeme, budeme zdraví, alebo chorí. Podľa toho, aké druhy mikróbov stravou nakŕmime, tie v čreve prerastú a buď v tele vytvárajú zápal, alebo mu pomáhajú mikróby reagujú u každého človeka individuálne a nie len na stravu, ale aj na vonkajšie vplyvy, ako je spánok, množstvo a druh pohybu, alebo stres. Nemuseli by sme zomierať na civilizačne ochorenia, ktoré dnes zabíjajú najviac ľudí na kardiovaskulárne ochorenia, nádory, či cukrovku. Spoločný základ týchto chorôb je chronický zápal, či príde, alebo nie. Strava prechádza tráviacim traktom, príde až k mikróbom v hrubom čreve a podľa toho ich nakŕmime, zápal buď vyvolávajú, či potlačia. Preto treba zredukovať polotovary a spracované potraviny, pridajme radšej do stravy celostné potraviny. Nespracované, priemyselné, neupravené potraviny rastlinného pôvodu. Rastliny nie sú len ovocie a zelenina, ale aj strukoviny, orechy, semiačka, bylinky, koreniny, všetko, čo nie je živočíšneho pôvodu, by na tanieri malo prevládať. Ak niekto potrebuje mäso, tak skôr ryby, potom biele mäsá, na konci sú červené, a pod nimi, úplne na konci sú procesované červené mäsá, ako hamburger. Radšej stačí pridať 10 gramov rastlinnej vlákniny, teda ovocia a zeleniny, to je šálka kávy. Keď to urobíme z dlhodobého pohľadu klesne riziko úmrtia predčasného na rakovinu a cukrovku o 11%. Najlepšia je stredomorská strava založená na príjme čerstvých potravín a to málo procesovaných. Veľa ovocia a zeleniny, strukovín. Raz začas mäso, najmä biele, či ryby, jahňacie, alebo teľacie. Do žalúdka len 80% jedla, ako to robia Japonci, do polo sýta. Chlieb je procesovaná potravina, jedzte skôr kváskové chleby, či celozrné rožky. Zlou stravou ktorou sa v dnešnej dobe stravujeme vznikajú civilizované ochorenia a to neurodegeneratívne, Parkinsonova a Alzheimerova choroba, či demencia. Je tam rovnaký prejav- nerovnováha mikróbov v čreve.

Duševné zdravie – Telesné a duševné zdravie sú veľmi úzko prepojené a nedajú sa oddeliť. Naša duševná pohoda sa fyziologicky odráža na mnohých úrovniach. Ľudia, ktorí žijú osamelo a trápia sa tým, že zažívajú zvýšený stres, aj to je dôvod, prečo sa dožívajú nižšieho veku. Ľudia, ktorí sú negatívne naladení, sú náchylnejší na kardiovaskulárne ochorenia. Ak má niekto v tele zápalové procesy a narušenú imunitu, častejšie cíti únavu, má nižšiu energiu. Nápor na psychologické služby sa výrazne zvyšuje v poslednej dobe stúpa počet ľudí s úzkostnými poruchami. Úzkosť poznáme všetci, je to stav pohotovosti organizmu, keď vnímame, že niečo hrozí, ide o nejasnú hrozbu, nemusíme si ju úplne uvedomovať pre organizmus je to alarm. Často to cítime, ako zovretie v žalúdku, alebo na hrudi, je to strach. Úzkosť má telesné prejavy, búcha mi srdce, mám natiahnuté brucho, môj dych je rýchly a plytký, môžem sa červenať. je to fyziologický stav, do ktorého sa dostávame počas dňa, či týždňa opakovane. Niektorí ľudia častejšie, niektorí menej, závisí to od nášho temperamentu. Niektorí ľudia sú prirodzene úzkostnejší, niekto má stabilnejšiu nervovú sústavu. o strachu hovorím, keď viem, čoho sa bojím. Pri úzkosti je to často difúzny všetkým prenikajúci pocit. Idete domov a sťahuje vám brucho, cítite sa nepríjemne a úzko, ale neuvedomujete si prečo. Toto je úzkosť. Nie je to problém, je to stav, emócia, skúsenosť, ktorá patrí do života a o niečom nás informuje. Sebavedomie a seba obraz sa formujú celý život, veľmi súvisia s tým, ako sa cítite. Ak je človek úzkostný, robí to jeho sebavedomie krehkým, lebo sa niektorým situáciám vyhýba, čo spôsobuje, že v nich nemôže byť úspešný a znižuje sa mu sebavedomie.