Čo teda máme jesť ? Na túto otázku odpovedá v tejto knihe známa Kanadská liečiteľka Zora. C. Dovalová, ktorá postupne preštudovala niekoľko liečebných systémov liečenia- Ajurvédy. Túto knihu napísala, preto že už ako dieťa bola často chorá, prešla všetkými detskými chorobami, v 15 rokoch skoro zomrela. Vtedy začala s jogou, športom a zoznámila sa s Indickou kultúrou, kde začala s vegetariánstvom a naraz akoby uťalo, stala sa rýchlo zdravou a s optimizmom prekypujúcou mladou ženou. Zoznámila sa s filozofiou a praxou makrobiotiky, a tento systém správnej výživy, obohatila sa tiež z tradičnou Indickou medicínou Ajurvédou. Jej dlhodobá prax ju dostatočne presvedčila, že plnohodnotná vegetariánska výživa, založená na zrnách, zelenine, orechoch, semenách, klíčkoch a sojových výrobkov je v súčasnom období možno optimálnym typom ľudskej výživy. Je si plne vedomá faktorov lokálnosti, ktorý toľko zdôrazňuje makrobiotika. Preto napr; Že vysoký príjem ovocia denne/hlavne však tropického a/ dovážaného/ v našich zemepisných šírkach. Úplne nevhodné pokladá snahy na Slovensku/ v Čechách je to módne- Frutariánstvo- Tento typ výživy je však úplne na mieste v južných zemepisných polohách, kde majú na to vytvorené podmienky, stačí im za ovocím natiahnuť ruku a majú ho. Tiež upozorňuje, že ako stravovanie, tak i životný štýl majú byť prispôsobený konstitučnému typu individuálneho človeka. Strava vhodná pre jeden konstitučný typ nemusí byť vhodný pre druhý. Pri prechode na vegetariánsku sa mladé matky boja, zaujímajú, či môžu ublížiť zdravému vývoju ich detí. Obava matiek je pochopiteľná, ani jedna matka nechce dopustiť škody, ktoré by sa prípadne nedali napraviť. Pokiaľ ide o výživu v útlom veku, najväčšiu váhu Zora prikladá kojenie materským mliekom čo najdlhšie, ktoré pomáha budovať obranný mechanizmus dieťaťa lepšie, než čokoľvek iného, tým sa mimoriadne upevní imunitný systém. Pri dobrej kvalite a množstve materského mlieka, nie je nutné prikrmovať. Keď sa matka rozhodne prikrmovať, môže od 4-5 mesiaca podávať čerstvú odšťavenú mrkvovú šťavu, alebo riedku kašu z celozrnnej ryže, samozrejme nesladenou a neochutenou. Zora sa vyjadruje i k morálnym aspektom mäsitej verzus bezmäsitej stravy. Mäsitú stravu nezavrhuje a v istých podmienkach  uznáva opodstatnenie, hlavne keď je zviera určené na zabitie rešpektované a jeho obetovanie bolo prijaté s úctou. Je však zásadne proti veľkochovu dobytka za účelom konzumácie ľuďmi a proti krutému zabíjaniu  zvierat na – jatkách- Vibrácia týraných zvierat naplňuje jemný éter Zeme a priamo brzdí proces ľudského vedomia na vyšší vývojový stupeň. Pri tom ľudia si myslia, že sú najdokonalejším výtvorom prírody, chodia do galérii, na výstavy a potom sa kľudne napchávajú biftekmi. Dnes už asi nikomu nie je známe, že z hľadiska úspory zemskej energie je vegetariánstvo nadradené mäsitej strave. Premena rastlinnej energie na živočíšnu v procese chovu dobytka je nákladná a ekologicky závadná.

Ak chceme zachovať planétu Zem a jej zdroje do budúcnosti, musíme sa individuálne a tiež kolektívne rozhodnúť, aký proces výživy si zvolíme. Je dôležité odbúrať vysokú chemizáciu v rastlinnej výrobe, uvedomiť si, že človek je bytosť a nie žiadnou- korunou- tvorstva. Je smutné, že človek sa cíti byť zvrchovaným pánom nad prírodou, pritom je v súčasnosti najmenej zdravým živočíšnym druhom na planéte. pritom prevažná väčšina nemocí, ktoré sužujú moderného človeka patrí tzv. civilizačným chorobám, ktorým je ľahko predchádzať úpravou výživy a životného štýlu. Zora nás upozorňuje, aký negatívny vplyv má mäsitá strava na jednotlivé orgány a na celkový zdravotný stav človeka. vyslovuje názor, že človek nie je prirodzeným mäsožravcom, ale sa ním stal, že bol donútený nepriaznivými klimatickými okolnosťami. Je zaujímavé, že malé deti väčšinou nikdy spontánne neinklinujú k mäsu a návyk na mäso sa v nich dostáva len vďaka silným vplyvom rodiny a kultúrneho prostredia v ktorom žijú. Dnes už je vedecky dokázané a štatisticky podchytený fakt, že vegetariáni sa dožívajú vyššieho priemerného veku a lepšom zdraví, než ľudia živiaci sa prevažne mäsitou stravou. V zemiach ako je Slovensko, Česko, Poľsko, či Maďarsko sa mäso a mäsové výrobky bohužiaľ stále pokladajú za dôležitú súčasť výživy, potom nečudo, že náklady na zdravotnú stránku sú veľké, nemocných narastá, nemocnice sa plnia. Preto Zora, hovorí, aby sa hocikto, kto sa chce nenásilne preladiť na zdravú výživu, neváhal a skúsil to, keď je ešte čas. V civilizovaných zemiach si stále ľudia myslia, že bez mäsa nemáme dostatok bielkovín a ďalších živín, že majú slabú potom výkonnosť v práci, v práci, v športovej aktivite, majú názor, že vegetariáni sú slabší, menej výkonní a nemajú výdrž, no opak je pravda. Vysoký obsah cholesterolu v mäse zanáša cievy, ktoré časom strácajú pružnosť, dôsledkom býva vysoký krvný tlak, mozgová mŕtvica, či srdečný infarkt, väčšinou u starších ľudí. Konzumenti mäsa denne postihnú nepriaznivo obličky, ktoré nestačia vylúčiť veľké množstvo dusíkatých látok obsahujúcich v mäse. Tieto látky majú tendenciu sa usadzovať v kĺboch a spôsobovať mimoriadne nepríjemné ochorenie a to artrídu, či reumatizmus. Ďalším orgánom je hrubé črevo, pretože mäso má nízky obsah vlákniny, jeho pohyb tráviacim ústrojenstvom je pomalý a môže spôsobovať hnitie, plynatosť a zápchu. Naopak pri vegetariánskej strave s dostatkom vlákniny sa podporuje peristaltika čriev a plynulý pohyb tráviacim traktom. Mäso je tiež častým zdrojom parazitickej nákazy. Je človek mäsožravec, alebo vegetarián ? Väčšina ľudí si myslí, že človek je od prírody mäsožravec, no mnohých to prekvapí, že nie, lebo naši predkovia boli vegetariáni a po mäsitej potrave siahali v období, keď ich prežitie bolo ohrozené a to behom poslednej doby ľadovej, takže človek je prirodzení vegetarián od prírody. Človek nemá pazúre a ani ostré predné zuby, ktoré majú mäsožravé zvieratá, nemá sliny kyslé ako mäsožravé zvieratá, lebo sliny človeka sú podobné, ako u bylinožravcov a opíc zásadité a prvá fáza trávenia začína v ústach. Máloktorý konzument mäsa si dokáže predstaviť, že by mal sám osobne zabíjať zvieratá určené ku spotrebe. Človek málokedy konzumuje mäso surové, ale naopak ho upravuje tepelne a jeho prirodzenú chuť maskuje korením a soľou. naproti tomu rastlinnou, či ovocnou stravou je možné konzumovať jednako tepelnú a tiež aj surovú. Okrem mäsa by sme sa mal vyhýbať smaženým hranolkám často, alebo vôbec, zemiaky sa pripravujú na oleji, či masle, treba kvalitný olej, zemiaky ktoré prepálime na oleji, či masle poškodzujú hrubé črevo. Makrobiotika vôbec neuznáva prospešnosť nočného tieňa v ľudskej výžive, lebo rastú iba v noci, ich rast nie je podporovaný pozitívnou silou slnka, ale negatívom mesiaca, sú to rastliny ako paradajka, zemiaky, paprika, baklažán, rebarbora.

Makrobiotika– je založená na dôkladnom rozžúvaní potravy/jedno sústo 40- 50x/a tým nevyžaduje žiadny príjem tekutín. Vyhraďte si na skúšku jedlo-obed, aspoň 20-30 minút namiesto 5-10 minút/ veľa ľudí takto je/a skúste rozžuvať sústo 40-50x, zistíte, že na konci sa nám z úst jedlo úplne vytratilo, v tekutej podobe, dokonca bez hltania. Takáto potrava vstupuje do žalúdku už mierne natrávená slinami a žalúdok má o to ľahšiu úlohu.

Kombinácia jedál– Správne kombinovanie jedál je dôležité poznať, čas na strávenie, tie ktoré potraviny, tiež miesto v tráviacom ústrojenstve, kde sa trávením špecifické potraviny odohrávajú. Ovocie sa strávi v žalúdku priamo 40-50 minút, ale strávenie komplexných cukrov v obilninách, v mäse, si vyžaduje až niekoľko hodín. Obľúbené ovocné koláče sú teda veľmi nevhodnou kombináciou a prispievajú k zahnívaniu v hrubom čreve. pri nevhodnej kombinácii sa totiž stáva, že jedna súčasť sa nestrávi dokonale, pretože tráviace ústrojenstvo vysiela zmätené signály a požiadavky na vylučovanie tráviacich štiav a enzýmov. Ovocie je ľahko a rýchle stráviteľné a vhodnejšie je ho konzumovať samostatne hodinu od iného jedla. Mlieko, ako plnohodnotné jedlo sa nekombinuje dobre s inými potravinami, hlavne a predovšetkým s ovocím. Mliečne ovocné nápoje sú veľmi nevhodné z hľadiska správneho kombinovania, práva tak ako ovocná zmrzlina, či jogurt s ovocím. Kombinácia mlieka s mäsom a rybami je vysoko toxická. Obilniny možno bez problému kombinovať so zeleninou, majú podobné nároky na trávenie. Obilniny kombinujte s lúšteninami napr; Sójové bôby vo forme tofu, orechmi. Na záver vy sa musíte rozhodnúť, ako budete v budúcnosti prežívať starobu na dôchodku, či budete tráviť viac času v nemocnici, alebo budete v pohode bez chorôb a užívať si život čo najdlhšie v zdraví, hovorí liečiteľka Zora Dovalová. V ďalšej časti knihy je 90 receptov zdravej výživy.